Horváth prišiel do Slovana zo Žiliny v roku 1963. V zostave si rýchlo vybojoval stále miesto a neskôr sa stal aj kapitánom. Na tomto poste dosiahol s tímom najväčší úspech v dejinách československého klubového futbalu - víťazstvo 3:2 vo finále PVP nad Barcelonou vo švajčiarskom Bazileji.

Obranca bol považovaný za legendu klubu, on sám však takéto prívlastky odmietal. "Veľa ľudí o mne hovorí ako o legende. Ja sa za ňu však nepovažujem. Ako hráč som len robil to, čo bolo treba, či už pre ľudí alebo pre klub," uviedol pri návšteve Bratislavy v roku 2019 pri stom výročí klubu a oslave 50 rokov od výhry v PVP.

Dvadsaťšesť štartov si pripísal v rokoch 1964 až 1970 aj v drese Československa, s ktorým sa predstavil na MS v Mexiku. Po šampionáte zamieril do Belgicka, kde hral za RWD Molenbeek, no už o dva roky jeho vrcholovú formu ukončilo zranenie achilovky. Neskôr pôsobil aj ako tréner a v zahraničí sa rozhodol ostať.