Život nie je rozprávkový príbeh. Svoje by o tom vedel rozprávať Franck Ribéry. Už od útleho detského veku sa s ním život nemaznal. Nikdy nepoznal biologických rodičov. Tí ho nechali na schodoch kláštora a vyrastal s adoptívnymi rodičmi.

Boh si ma poznačil a spravil ma silnejším

Ako dvojročný prežil s rodinou zázrakom zrážku s nákladiakom. Od tohto momentu mal tvár navždy poznačenú typickými jazvami a rovnako jazvy nosil aj na svojej duši.

„Stali sa mojou súčasťou. Do istej miery mi aj pomohli. Neberiem ich ako hendikep. Boh si ma nimi poznačil a spravil ma silnejším,“ uviedol Ribéry pre Canal+ Sport.

Čo je to za ohava?

Detské obdobie je jedno z najkrajších v živote väčšiny ľudí. U Ribéryho to neplatilo. Deti sú kruté a malý Franck musel pre zjazvenú tvár znášať pravidelne posmešky.

„Ako zjazvené dieťa to nemáte ľahké. Pohľady ľudí a ich komentáre zraňovali moju rodinu. Okolie si hovorilo: Čo je to za ohava? Kamkoľvek som sa vybral, ľudia si ma prezerali. Nie kvôli menu, futbalovému kumštu alebo mojim vlastnostiam. Iba kvôli jazvám."

Ťažké detstvo a dospievanie formovali Ribéryho osobnosť a ako sám hovorí, dali mu silu. Presadil sa vo svete veľkého futbalu. Získal deväť bundesligových titulov a striebro na MS s francúzskou reprezentáciou. Handicap dokázal premeniť na svoju výhodu.