Miloš Lačný sa na slovenských trávnikoch preslávil najmä v drese MFK Ružomberok. Nešetril ani sebavedomými vyhláseniami. Dnes sa snaží brať veci s väčšou pokorou a sústrediť sa najmä na predvedené výkony. „Už žiadny liptovský Messi. V Afrike začnem písať nový príbeh," zastrájal sa po prestupe zo Serede do juhoafrického tímu AmaZulu, kam si ho stiahol tréner Jozef Vukušič.

Uväznený v Afrike

Lačného situácia s koronavírusom uväznila v Afrike.

„Chcel som naštartovať svoj africký príbeh, na čo som sa veľmi tešil. Všetko som si užíval, no korona to značne skomplikovala. Pôvodne sa mala súťaž skončiť v máji a ja by som mohol ísť za svojimi troma deťmi a za rodinkou. Teraz len čakám, čo bude, a ako to dopadne," hovoril pre šport.sk.

"Liptovský Messi" ozrejmil, ako situácia v JAR vyzerá a aké obmedzenia v čase pandémie v krajine vládnu.

„Absolútne všetko je zavreté až na jednu sieť potravín a menšie obchodíky. Bary, diskotéky... Jednoducho, všetko ostatné nefunguje. Rovno pod nami je pláž, mám výhľad na more. Hoci je leto a za bežných okolností sa to tu hemží ľuďmi, dnes nevidieť vonku ani nohu. Nikto sa neprechádza, je zákaz kúpania. Bývam na trinástom poschodí a zvyčajne všetko sledujem. Dnes tu vládne obrovské ticho.”

Ani dostupnosť tovaru v obchodoch nie je ako počas bežných dní.

„V obchodoch dokonca obmedzili značnú časť sortimentu. Nedá sa kúpiť ani alkohol a množstvo ďalších vecí. Keď vláda videla, aké opatrenia sa prijímajú v Európe, prišla tvrdá reakcia. Zastavili všetko. Keď prídete do obchodu, okamžite vám sprejom nastriekajú ruky. Naozaj, vírus chcú mať úplne pod kontrolou.”

Išiel behať, zadržali ho policajti

Lačný vyrozprával kurióznu príhodu, keď snaha o jeho bežecký tréning vonku skončila zadržaním policajtmi a odvozom domov.

„Domáce cvičenie ma už prestalo baviť, a tak som si išiel zabehať do jedného vzdialeného parku. Všetky sú pozatvárané a ohradené páskami. Tento bol ale otvorený a poriadne ďaleko od ľudí. Nikto tam nebol. Začal som behať a prišli za mnou policajti. Pokutu som síce nedostal, ale zobrali ma do auta a vyložili doma. Zdôraznili mi, že nemôžem behať vonku ani ďaleko od civilizácie.”

Miloš Lačný zostal uväznený v Afrike, priznáva, že sa nudí a chýba mu rodina. Napriek tomu o návrate domov z pochopiteľných okolností neuvažuje.

„Chcel by som byť s rodinkou. Teraz sa naozaj nudím, ale nemám na výber. Asi by sa mi ale ani neoplatilo cestovať na Slovensko. Musel by som ísť na dva týždne do štátnej karantény a ťažký by bol asi aj návrat. Predstavte si, že vám povedia, príďte čo najskôr na tréning. Ktovie, koľko by trvali vybavovačky.

Navštívil ma nedávno kamarát, ktorý mal letenku naspäť na dobu, keď sa začala táto kríza. Rušili sa lety a musel ísť domov s viacerými prestupmi. Navyše, skončil potom v Gabčíkove. Ďakujem pekne, ak by som mal toto podstúpiť. Radšej čakám tu.”

Má rád mentalitu Afričanov

Lačný si žije svoj "africký sen". Užíva si na "čiernom kontinente" futbal, aj napriek tomu, že v šiestich zápasoch po prestupe ešte neskóroval. Pochvaľuje si aj mentalitu Afričanov, ktorá mu vyhovuje. Potešilo by ho, keby si klub v lete uplatnil na jeho služby dvojročnú opciu. Dokonca zvažuje, že by si do Afriky nasťahoval aj rodinu.

„Mám rád Afričanov, už v európskych kluboch som s nimi vždy veľmi dobre vychádzal. Futbalom sa bavia, tancujú v šatni, berú to inak. Nechodia do práce drieť. Tešia sa z toho, čo majú. Mnohí vyrástli v chudobných pomeroch a prostredníctvom akadémií, kde o nich bolo postarané, sa dostali k takémuto životu. Vážia si to. Zarábajú menej ako v Európe, no vôbec ich to netrápi," dodáva Lačný.