Cucho Hernández (Kolumbia)

Kmeňový hráč anglického Watfordu v minulej sezóne hosťoval v španielskej Huesce, ktorej síce nepomohol udržať sa v La Lige, avšak osobne poriadne zaujal. Podľa všetkého dostane v novom ročníku šancu v Premier League. Za španielsky tím hrával aj počas sezóny 2017/18, kedy šestnástimi gólmi dopomohol k postupu. Debutoval už v seniorskom národnom tíme. Proti Kostarike pri výhre 3:1 strelil hneď dva góly.

Diego Lainéz (Mexiko)

Iba osemnásťročný rýchlonohý krídelník je skvelý v súbojoch jeden proti jednému, skvele kontroluje loptu a dokáže si poradiť aj v koncovke. Dlho sa o neho zaujímal Real Madrid, avšak Lainéz počas januára tohto roku odišiel z materského tímu América za štrnásť miliónov do Realu Betis, kde zatiaľ pravidelne naskakoval z lavičky. V seniorskom národnom tíme stihol štyri zápasy.

Nicolás Schiappacasse (Uruguaj)

Rodák z Montevidea by mal byť čoskoro oporou ofenzívy v Atléticu Madrid. Potrebuje však čas. V roku 2018 hosťoval v druhej španielskej lige, tento kalendárny ročník stihol aj niekoľko duelov za Parmu v Serii A, kde bude hosťovať do júna 2020. Na debut v prvom tíme "Atletov" stále čaká, rovnako tak aj v reprezentačnom áčku. Od sedemnástich je ale súčasťou národného tímu do 20 rokov, za ktorý odohral už 45 zápasov a strelil 21 gólov.

Erling Håland (Nórsko)

Martin Ødegaard už reprezentovať na úrovni do 20 rokov nemôže, takže všetky nórske oči sa upierajú na tohto hrotového útočníka. 18-ročný futbalista sa narodil v anglickom Leedsi a ostal fanúšikom tamojšieho United. Inak je to ale čistokrvný Nór, lenže práve v roku 2000 na Britských ostrovoch hrával za spomínaný klub jeho otec Alf-Inge, ktorý si vyskúšal aj Nottingham Forrest a Manchester City. Mladý Erling Håland začínal v tíme Bryne, kde ako šestnásťročný debutoval za seniorov. Sezónu 2017/18 odohral za nórsky popredný tím Molde, gól strelil priemerne v každom druhom zápase, a tak si ho všimol Red Bull Salzburg. Rakúsky celok má na mladé talenty čuch. Už teraz ale záujem javí Manchester United. Jeden z jeho skautov videl naživo, keď v roku 2018 strelil štyri góly v nórskej lige za 17 minút, dokonca do brány Brannu, ktorý bol vtedy na čele ligy bez prehry. Na hattrick mu v danom zápase stačilo len jedenásť minút. Mimochodom, ak tú máme fanúšikov Czech Soccer Manager a jeho najnovšej verzie, tak s nákupom Hålanda neváhajte.

Andrij Lunin (Ukrajina)

Minulé leto fanúšikovia dosť prekvapivo reagovali na to, keď Real Madrid oznámil posilu v podobne mladého brankára. Dovtedajšia jednotka Zorje Luhansk stála osem miliónov. S áčkom "Los Blancos" absolvoval Lunin prípravu, potom bol na sezónu poslaný hosťovať do Leganés. Tam síce nastúpil celkovo iba sedemkrát, ale pôsobenie po boku jednotky Ivána Cuéllara a trénera brankárov Josebu Ituarteho si nesmierne pochvaľoval. V nadchádzajúcom ročníku by mal byť dvojkou na Santiago Bernábeu, keďže Keylor Navas odchádza a pevné miesto pod Zidanom bude mať Thibaut Courtois.

Timothy Weah (USA)

Syn legendárneho afrického útočníka Georgea Weaha, ktorý v roku 1995 získal Zlatú loptu a dnes je prezidentom Libérie, má ísť v krokoch svojho otca. Zatiaľ napreduje veľmi dobre. V roku 2000 sa Timothy narodil v New Yorku, takže preto reprezentuje USA, za ktoré už odohral osem zápasov a strelil jeden gól na seniorskej úrovni. Z NY Red Bulls sa v roku 2014 presunul do PSG, kde hviezdil jeho otec. Niekoľkokrát nastúpil aj za prvý tím, poslednú sezónu hosťoval v Celticu.

Alban Lafont (Francúzsko)

Jednoznačne najhviezdnejší výber priviezli do Poľska reprezentanti Francúzska. Do tohto rebríčka sme vybrali ale iba dvoch hráčov, aby dostali priestor aj iné krajiny, ale mohli ich byť pokojne viac. Jasnou jednotkou v bráne je Alban Lafont. Rodák z mesta Ouagadougou ležiace v africkom štáte Burkina Faso začínal s futbalom v tamojšom tíme AS Lattoise ako ofenzívny záložník, neskôr sa postavil do brány. V roku 2014 si ho vyhliadli zástupcovia Toulouse FC. Tento tím je povestný výchovou veľkých talentov, ziskom Lafonta to potvrdil na 110-percent. Na konci novembra 2015 debutoval v Ligue 1, aby sa stal najmladším brankárom histórie, ktorý kedy do tejto súťaže naskočil. Mal iba 16 rokov a 310 dní. Až neskutočne rýchlo sa Lafont stal jednotkou a momentálne na celom svete nie sú talentovanejší mladí brankári ako on a Talian Gianluigi Donnarumma. Pochopiteľne sa okolo neho začali zbiehať svetoví giganti. V roku 2018 si vybral taliansku Fiorentinu, kde je tiež gólmanom číslo jeden. Na seniorskej úrovni Francúzsko ešte nereprezentoval.

Dan-Axel Zagadou (Francúzsko)

Druhý Francúz v našom výbere. Na úvod tohto odseku spomenieme, že v článku si rovnako zaslúžia byť aj Moussa Diaby (PSG), Jean-Clair Todibo (FC Barcelona), Amine Gouiri (Lyon), Yacine Adli (Bordeaux) či Moussa Sylla (AS Monaco), avšak prednosť dostal robustný stopér Borussie Dortmund. Hlavne preto, že od roku 2017, kedy do BVB prišiel, patrí medzi hráčov, ktorí sa pohybujú medzi základnou zostavou a lavičkou, čo je pre vtedy len osemnásťročného hráča v takom silnom tíme skvelé. "Rodený" stopér dokáže hrať aj na ľavom kraji obrany. Na debut v seniorskom národnom tíme stále čaká.

Gedson Fernandes (Portugalsko)

Svätý Tomáš a Princov ostrov je malá ostrovná krajina ležiaca v strednej Afrike. Práve tam sa narodil Gedson Carvalho Fernandes. Dnes obrovská nádej portugalského futbalu začala s futbalom ako deväťročná v tíme SC Frielas. To už bolo v Portugalsku, kde jeho rodičia prešli. Už po jednom roku si ho ale všimla slávna Benfica Lisabon a priniesla do svojej akadémie. V roku 2017 debutoval za B-tím "orlov", v auguste 2018 zas v áčku proti Fenerbahce v rámci predkola Ligy majstrov. Pomohol k výhre 1:0, aby v odvete strelil premiérový gól a po remíze 1:1 postupoval Gedsonov tím. V 34-kolovom systém tamojšej Ligy NOS odohral v poslednej sezóne 22 stretnutí. Dvakrát si zahral už aj za seniorský národný tím.

Ezequiel Barco (Argentína)

Odmietol Real Madrid aj Barcelonu, aby si vybral Atlantu United. Ak sa v Argentíne povie talent a ofenzívna kvalita, tak odpoveď bude Ezequiel Barco. Independiente ho vychovalo pre vrcholový futbal, s týmto tímom vyhral Copa Sudamerica, avšak druhý ročník hráva MLS, kde sa tešil z majstrovského titulu. Na Európu má podľa vlastných slov ešte čas, no už teraz je jasné, že by sa tam rozhodne nestratil. Možno tam zamieri v januári 2020, po jeho druhom ročníku medzi americkou elitou. Na seniorskej úrovni za Argentínu ešte nehral.