Anglický brankár poslal 48 listov v zlatých obálkach klubom po celom Španielsku. Napokon dostal šancu v treťoligovom mužstve C.F. Fuenlabrada. Dnes sa so svojimi spoluhráčmi predstaví na Estadio Santiago Bernabéu proti Realu Madrid v šestnásťfinále španielskeho pohára!

Zbalil sa a skúsil šťastie v Španielsku

Na začiatku júla sa Angličan Conor O’Keefe, dvadsaťdvaročný brankár a študent univerzity z Macclesfield, zbalil a nasadol do lietadla. V Španielsku si prenajal auto a pri sebe mal iba veľký zoznam a mobil s Google Maps.

Klopal na dvere viacerých futbalových klubov a prosil o šancu ukázať svoje schopnosti. Napokon sa dočkal. Šancu mu dal treťoligový tím a čo čert nechcel, o dva mesiace neskôr žreb španielskeho pohára rozhodol o tom, že sa jeho nový tím postaví Realu Madrid.

"Zavolal som otcovi: Tati, budeme hrať na Estadio Santiago Bernabéu," povedal. Conorov otec, Richard, vedel, akú dlhú cestu si jeho syn prešiel a čo všetko ho ešte čaká. Z mestečka Crewe do Macclesfieldu, následné cestovanie po severozápade a skúšanie šťastia v deviatich rozličných tímoch. Odmietol mládežnícke kontrakty a radšej chodil na skúšky, len aby mohol byť na seniorskej úrovni. Týmto všetkým si prešiel a teraz sa stretne s hviezdami ako Ronaldo, Bale či Benzema.

Odmietali ho kvôli výške

Všade kam prišiel, tá istá otázka: Koľko meriaš? Je vysoký 183 centimetrov, čo bolo podľa nich na brankára málo. Odmietal sa vzdať a ako dôkaz, že výška nie je rozhodujúca vytvoril fotku, na ktorej sa nohou dotkol brvna. Všetko to odmietanie ho ale donútilo k radikálnemu kroku - skúsiť šťastie za hranicami.

Dnes je jedným z troch Angličanov pôsobiacich v Španielsku. Jeho domovom je 9-tisícový stánok Fuenlabrady s názvom štadión Fernanda Torresa.

"Vždy sa mi španielsky futbal páčil. Sledoval som Ikera Casillasa. Bol menší, tak ako ja," povedal 22-ročný Angličan a dodal: "Bola tu nádej. Výška nie je všetko. Claudio Bravo, Marc‑André ter Stegen či Keylor Navas sú toho dôkazom. Nie sú vysokí a získavajú trofeje. To mi ukázalo, že nemusíte mať 190 centimetrov."

"Kolujú debaty, že anglickí hráči to majú s presadzovaním sa ťažšie kvôli návalu hráčov zo zahraničia. Anglická sedemnástka vyhrala svetový šampionát a všetci ich odpisovali: 'Nikdy si nezahrajú seniorský futbal'. To je podľa mňa strašne obmedzený pohľad na vec."

"Mladí si myslia, že ak sa nepresadia v sedemnástich či do dvadsaťjednotky tak je po všetkom. Je tu ale ďalších 100 krajín FIFA. Choď a vyskúšaj, či ti to nepôjde inde!"

"Ak si myslíš, že to nedokážeš, určite to chceš? Brazílčania odchádzajú na Ukrajinu. Je tam zima, nevedia jazyk, sú tisícky kilometrov od domova, no chcú hrať. Aj britskí hráči si musia vybudovať takýto postoj."

Jedna vec je byť pripravený hrať, druhá je nutnosť ísť niekam a hrať. Agenti Conora ignorovali: "Povedal som rodičom: 'Ak nevieme nájsť agenta, spravíme presne to, čo agenti robia,' opísal skúsenosti s agentmi. "Vytvoril som si tabuľku v Exceli a pridával som postupne všetky kluby od prvej až po piatu ligu. Následne som si našiel ich adresu a keď bola vzdialená do hodiny od Madridu, tak som si ten klub zapísal."

48 klubov bolo v jeho zozname. "Zapísal som si názov klubu, adresu, vzdialenosť, dĺžku jazdy na miesto a detaily, ktoré som našiel: telefónne čísla do kancelárie, e-mailové adresy či mená realizačného tímu. Trvalo to asi týždeň a vyzeralo to úchvatne. Všetkým som napísal mail, no odpoveď neprišla."

"Potom mi napadlo: 'Máš ich adresy, napíš im listy.' Spomenul som si na jednu prednášku, kde prednášajúci prezradil, že poslal investorom listy v zlatých obálkach, pretože tie určite všetkých zaujmú. Inšpiroval som sa."

"V obchode som kúpil asi sto zlatých obálok, ktoré, mimochodom, vôbec nie sú lacné. Každému členovi realizačného tímu som poslal dva rukou písané listy v španielčine. S prekladom mi pomohla priateľka Frankie. Poštár je môj dobrý priateľ a tiež mi pomohol s odoslaním všetkých listov."

Stále žiadna odpoveď.

"Tak som si povedal: 'Poďme nato'. Mal som svoj zoznam, adresy a týždeň času. 12. júla sme odleteli do Madridu. Prenajali sme si auto a rezervovali ubytovanie. Každý deň sme obehali 8, 10 či 12 klubov. Real Madrid, Real Madrid B, s Atléticom to isté, Getafe, Leganés, Rayo Vallecano, Fuenlabrada, atď..."

"Na Atléticu som dal list strážnikovi, mal ho odovzdať Simeonemu. Na Reale sme sa tak blízko nedostali. Brána je strašne ďaleko od tréningového ihriska. Na Getafe a Leganes sme sa dostali blízko - dovolili nám sledovať tréning. Mnoho z nich bolo veľmi milých a viackrát sa nám podarilo aj prihovoriť. Mal som pripravené nejaké frázy, no väčšinou priateľka prekladala. Hovorili sme s ľuďmi z klubu, nechávali sme listy na recepcii. Čakali sme na bráne a chceli sme stretnúť trénerov."

Podarilo sa mu dostať na tréning. Stretli trénera brankárov Rayo Vallecano a prehovorili ho na šancu trénovať s B tímom. Správa, ktorá ale dorazila o pár dní, nebola pozitívna. Klub podpísal nového brankára a pre Conora neostalo miesto: "Cítil som sa ako totálny babrák."

V tom čase sa ale ozval aj iný tím - C.F. Fuenlabrada. "Povedali mi, že odo mňa majú štyri zlaté obálky, dve pre manažéra a dve pre trénera brankárov," spomína s úsmevom. "Určite si mysleli: 'Kto je ten bláznivý Angličan, ktorý nám posiela listy v zlatých obálkach?'. Mohli si z toho iba spraviť žarty a zahodiť obálky do koša, no oni ocenili moju snahu a ozvali sa."

Dočkal sa. Začal trénovať s prvým tímom a jeho kolegami sa stali Pol Freixanet a Jordi Cordina. "Špeciálni brankári," opísal skúsenú brankársku dvojicu, ktorá začínala svoju kariéru v Malage, resp. v Madride. Conora O’Keefeho registrovali ako hráča B-tímu, no už počas zimného prestupového obdobia by sa mal stať riadnym členom prvého mužstva. Manola Rubia, trénera brankárov, radí medzi to najlepšie, s čím sa doteraz stretol.

"V Anglicku je to všetko o rýchlosti, stálej pozornosti. Stále šprintujete, 10-15 opakovaní. Je to o rýchlosti a sile a s tým som ja nikdy nemal problémy, no Manolo mi povedal: 'V tomto si skvelý, no tvoja technika tým trpí. Všetko sa snažíš robiť rýchlo.'"

"Každý deň trénujem v rukaviciach, čo nebolo zvykom. Ďalším príkladom: Vždy som chcel zažiť to španielske Rondo (herné cvičenie bago). Prídete sem a zistíte, že je to vlastne jedno celé tréningové cvičenie. V Anglicku sa snažíte nasadiť súperovi jasličky a zabávate sa. Aj tu sa zabávate, no je to pevná súčasť tréningu. Nechcete byť ten najhorší."

Teraz ho čaká obrovské dobrodružstvo a skúsenosť. "Minulý rok som hral proti Shepshed Dynamo v súťaži FA Vase (pohárová súťaž pre tímy zo štvrtej a nižších súťaží) pred 28 ľuďmi. Teraz pocestujem na Santiago Bernabéu."

Už tam raz bol, no tentokrát to bude iné. Tentokrát sa dostane aj cez hlavnú bránu!