Minulý týždeň sme sa pozreli na skvelé účinkovanie petržalskej Artmedie v Lige Majstrov UEFA. Tentokrát sa vrátime späť o 41 rokov a navštívime európsky šampionát, ktorý hostila Juhoslávia.

Skvelý postup z kvalifikácie a vyradenie Sovietov v baráži

Československá socialistická republika dostala do kvalifikačnej skupiny Portugalčanov, Angličanov a Cyperčanov. Veľkým favoritom na postup zo skupiny boli hráči Anglicka.

Tí to potvrdili už v úvode, keď v prvom zápase vo Wembley pred takmer 84 000 divákmi porazili ČSSR hladko 3:0. Angličania o výhre rozhodli až v záverečnej 15 minútovke, kedy skórovali Channon a dvakrát Bell.

Futbalistov ČSSR potom čakala dvojica domácich zápasov. Na pražskej Letnej najprv porazili Cyperčanov vysoko 4:0. Strojcom víťazstva bol hetrikový strelec Antonín Panenka. Na konečných 4:0 ešte upravoval Slovák Marián Masný.

Následne prišlo ďalšie domáce víťazstvo. Československo opäť na Letnej vyprášilo ambicióznych Portugalčanov a to úplne hladko - 5:0! Po dvoch góloch strelili Bičovský s Nehodom. Ladislav Petráš strieľal v 52. minúte gól už na konečných 5:0.

Potom prišiel najdôležitejší okamih celej kvalifikácie. 29. október 1975 a zápas na bratislavskom Tehelnom poli, kde Československo hostilo Anglicko. S túžbou odčiniť prehru z prvého zápasu nastupovali reprezentanti ČSSR v tejto zostave: Ivo Viktor - Koloman Gögh, Ladislav Jurkemik, Anton Ondruš, Ján Pivarník (C) - Ľubomír Knapp, Přemysl Bičovský, Jaroslav Polák - Dušan Galis, Marián Masný, Zdeněk Nehoda. V Bratislave ale v ten deň úradovala hmla, pre ktorú dokonca zrušili všetky lety z letiska v Ivanke pri Dunaji. Angličania tak museli svoj pozápasový odlet odložiť a rezervovať si v bratislavskom hoteli jednu noc navyše. Tá napokon prišla vhod.

Stretnutie sa i napriek veľkej hmle naozaj začalo. Obe mužstvá, aj keď na seba v podstate nevideli, nastúpili od úvodu s veľkým nasadením. Už v šiestej minúte strelil gól Angličan Macdonald. Tento gól nebol ale pre ofsajd uznaný. Dodnes je však záhadou ako mohol postranný rozhodca v tej hmle vidieť postavenie mimo hry. "Ponad Tehelné pole sa tiahne hustá hmla, nič nevidím. Tam by mal niekde operovať náš Masný. Podľa ohlasu divákov je to gól, alebo rohový kop?!," boli slová legendárneho komentátora Karola Poláka. Rozhodcovia sa napokon v 16. minúte rozhodli zápas predčasne ukončiť.

Spomienky reprezentantov na legendárnu bratislavskú hmlu

Ivo Viktor, brankár ČSSR: "Pamätám si, ako vtedy Karol Polák povedal - bola taká hmla, že aj vtáky chodili pešo! Na túto hlášku snáď nikdy nezabudnem."

Ladislav Jurkemik, obranca ČSSR: "V tom zápase som mal zaujímavú individuálnu príhodu. V súbojoch som sa stretával s vysunutým Macdonaldom. Pri jednom súboji ma trafil lakťom do hlavy tak, že sa mi v nej zatmelo, možno som mal aj otras mozgu. Ja som si nepamätal veci! Keď sa zápas prerušil a išlo sa do kabín, tak som sa už vnútri pýtal, či je polčas a aký je stav. Ja som nič nevedel. Bol som úplne mimo. Ale nepovedal som nič, chcel som hrať."

Dušan Galis, útočník ČSSR: "Bola to zvláštna hmla. Keď som sa zohol, videl som od polovice ihriska nohy Ivovi Viktorovi v bráne. Ale zas len nohy, hlavu nie. Takže keď sa vykopla lopta, videli ste ju dopadnúť, odrazila sa a zas zmizla v hmle."

Dohrávalo sa až na ďalší deň. Cez 50 tisíc divákov sa tlačilo na Tehelnom Poli a sledovali veľkú bitku o prvé miesto. Angličania šli do vedenia v 27. minúte. Gól strelil Mick Channon. V 32. minúte prišiel šok a červená karta pre brankára Alexandra Vencela. Výber Československa ale zbrane neskladal a gólmi zo 45. a 46. minúty dokázal otočiť skóre zápasu. Zdeněk Nehoda vyrovnával na 1:1 a Dušan Galis strieľal gól na 2:1 pre ČSSR. Po ďalšom neuznanom góle Angličanom stúpala nervozita. V 60. minúte neudržala nervy hviezda FC Liverpool Kevin Keegan, ktorý lakťom zlomil nos Kolomanovi Göghovi. Na ploche sa strhla mela, no rozhodca hru neprerušil. Až následne ukázal žltú kartu pre lavičku ČSSR, pretože domáci lekár a masér vbehli na ihrisko predčasne. Na hraciu plochu vbehol i náhradný brankár Vencel, začal niečo gestikulovať rozhodcovi a ten mu okamžite ukázal červenú kartu. Zápas však už domáca reprezentácia dokázala ustrážiť a prišlo tak veľké, neočakávané, no zaslúžené víťazstvo 2:1!

Hrdinom zápasu bol strelec víťazného gólu Dušan Galis. Koloman Gögh si zo zápasu odniesol zlomený nos, no po vypätom dueli ho to veľmi neštvalo: "Keby mi niekto pred zápasom povedal, že vyhráme iba vtedy, ak mi zlomia nos, bez váhania na to pristúpim!" Skvelý fanúšikovia z celého Československa tak mohli oslavovať veľký triumf nad kolískou futbalu!

Nabudení víťazstvom proti Angličanom cestovali reprezentanti Československa na ďalší zápas kvalifikačnej skupiny do portugalského Porta. Už v siedmej minúte zápasu poslal ČSSR do vedenia Anton Ondruš, no už o minútu bolo vyrovnané. 38 tisíc fanúšikov rozjasal Nené. V zápase už gól nepadol a tak sme z Portugalska viezli bod za remízu 1:1.

Už o týždeň do Portugalska cestovali Angličania, ktorí mali všetko vo vlastných rukách. Víťazstvo by im zabezpečilo baráž o postup na európsky šampionát. Na vypredanom lisabonskom Estádio José Alvalade ich však zmrazil už v 16.minúte domáci Rui Rodrigues. Pred prestávkou dokázal síce vyrovnať Channon, no Angličania už ďalší gól nestrelili a Československo v tom momente ožilo.

Posledný zápas kvalifikácie pre Československo bol naplánovaný na 23. novembra 1975. Reprezentanti ČSSR odcestovali na zápas na Cyprus s vedomím, že majú postup do baráže o európsky šampionát iba vo svojich rukách. V cyperskom Limassole nastúpila reprezentácia Československa v tejto zostave: Ivo Viktor - Koloman Gögh, Ladislav Jurkemik, Anton Ondruš, Ján Pivarník (C) - Josef Moder, Přemysl Bičovský, Jaroslav Polák, Ján Švehlík - Marián Masný, Zdeněk Nehoda. Náš výber do zápasu vstúpil fantasticky, veď už v 9. minúte strelil gól Nehoda. V 27. minúte ho napodobnil Bičovský a keď v 33. minúte strelil gól na 3:0 Marián Masný, celé Československo začalo oslavovať fantastické víťazstvo v kvalifikačnej skupine!

vysvetlivky: Pld (počet zápasov), W (výhry), L (prehry), D (remízy), GF (strelené góly), GA (inkasované góly), GD (gólový rozdiel inkasovaných a strelených), Pts (počet bodov)

Šampionát bol na dosah. Bolo potrebné už "iba" v baráži o účasť poraziť v dvojzápase Sovietov. V prvom zápase sme Sovietsky zväz privítali na Tehelnom poli. Československo gólmi Módera z 34.minúty a Panenku zo 47. minúty zvíťazilo 2:0 a bolo už len krôčik od vytúženého šampionátu v Juhoslávii.

Zostava ČSSR proti Sovietskemu zväzu 24.4.1976 v Bratislave: Viktor - Dobiáš, Čapkovič, Ondruš, Gögh, Móder, Panenka, Masný, Pollák, Petráš, Nehoda

V odvete nás ale nečakalo nič jednoduché. Na olympijskom štadióne v Kyjeve pred viac ako stotisícovou kulisou začali naši odvážne. Odmenou bol gól Jozefa Módera zo 45. minúty. Leonid Buryak ale v 53.minúte vyrovnal na 1:1 a začínalo sa odznova. V 82. minúte to bol opät Móder kto poslal Československo opäť do vedenia - 2:1. Sovietsky zväz ale v 87. minúte dokázal vyrovnať na konečných 2:2. Strelcom gólu bol Oleh Blokhin. Po zápase i napriek remíze vypukla obrovská nefalšovaná radosť! ČSSR postúpila na európsky šampionát!

Spomienky na "štvrťfinálové" zápasy proti Sovietom

Marián Masný, útočník ČSSR: "Hrali sme tam pred sto tisíc divákmi. Bolo to najvyššie číslo, pred akým som hral. Bol to zápas Joža Módera. Rusi mali dvojmetrového brankára, ten bol skoro po brvno. Ale Jožo tam z 30 metrov poslal taký padajúci list, ako teraz kope Cristiano Ronaldo."

Jozef Móder, stredopoliar ČSSR: "Nestrelil som iba gól, ale dokonca dva. Ten prvý padol v poslednej minúte prvého polčasu. Mali sme výhodu priameho kopu z 35 - 40 metrov. Bol to celkom dobrý uhol, tak som si postavil loptu. Bola to anglická Mitra, celá biela. Opticky sa mi zdala malá. Keď sme sa pri lopte formovali, prišiel za mnou Zdeněk Nehoda, môj veľký kamarát - dva roky som s ním hrával v Dukle. Povedal mi: "Joža, kopni ji co nejdál." Dal som do toho tresňáku celú silu, lopta rýchlo vyletela do výšky a rovnako rýchlo i padala dolu - klasický padajúci list. Zapadla do brány ako vyšitá! Stotisíc ľudí na štadióne zrazu stíchlo."

Jaroslav Pollák, stredopoliar ČSSR: "Toto bola fantázia z ríše snov. Veru, Jožko sa poriadne oprel do lôpt, využil svoje silné nohy a trikrát skóroval. Čo ešte k tomu dodať? V Bratislave takmer 50 tisíc divákov, v Kyjeve raz toľko a náš skvelý postup na ME potvrdený na pôde súpera."

Záverečný turnaj v Juhoslávii

Na záverečný turnaj sa prebojovali okrem ČSSR i reprezentácie Holandska, Nemeckej spolkovej republiky a domáci výber Juhoslávie.

Československo sa v semifinále stretne s Holandskom. Tak znel žreb záverečného turnaja európskeho šampionátu. Stalo sa tak 16. júna 1976 v chorvátskom Zagrebe na štadióne Maksimir. Zápas začal pre ČSSR ako z rozprávky, veď už v 16. minúte poslal Ondruš hlavou do siete center Panenku a bolo 1:0! 60. minúta priniesla nešťastné vylúčenie Polláka a Československo dohrávalo v desiatich. V 73. minúte prišiel nešťastný moment jediného strelca zápasu. Kapitán československého výberu, Anton Ondruš, si center z pravej strany zrazil do vlastnej brány - 1:1. Už o tri minútky neskôr ale prišiel hrubý zákrok na nášho Zdenka Nehodu a Johan Neeskens videl červenú kartu. V riadnej hracej dobe sme už góly nevideli a tak prišlo na rad predĺženie.

V ňom v 114. minúte z pravej strany unikol František Veselý a naservíroval loptu na hlavu Zdenka Nehodu a Československo viedlo 2:1! Následne videl ďalšiu červenú kartu Holandaň Wim van Hanegem. V 118. minúte sa sám pred brankárom Holandska Pietom Schrijversom objavil František Veselý. Rutinérsky oklamal strážcu holandskej svätyne a do prázdnej brány upravil na konečných 3:1! ČSSR bolo vo finále!

Semifinále v Záhrebe 16. júna 1976: ČSSR – Holandsko 3:1 (1:0, 1:1) po predĺžení.
Góly: Ondruš, Nehoda, F. Veselý – Ondruš (vlastný).

Spomienky na semifinále proti Holandsku

Ján Švehlík, útočník ČSSR: Keď sa nato pozerám spätne, bol tento zápas úrovňou omnoho lepší ako finále. Mal všetko. Výkony, nasadenie, strhujúce tempo. V čase zápasu veľmi pršalo, čo nám pomohlo. Cruyffa, ktorého som v tom čase veľmi obdivoval, vtedy dokonale vygumovali Jožo Čapkovič a Karol Dobiáš. Striedanie Frantu Veselého zas bolo skvelým ťahom, presne to tam sadlo."

Anton Ondruš, obranca ČSSR: "Bolo zaujímavé, ako sa mi podarilo dať prvý gól. Bol som pritom trochu otrasený zo súbojov. Pár minút pred gólom som chytil do hlavy takú ťažkú loptu. Vlastne celý polčas som dohrával tak, že som nebol vo svojej koži. Nenechal som sa ošetriť, lebo Holanďania stále útočili. Z tohto pohľadu bolo zaujímavé, že som dokázal dať gól. A musím povedať, že bol pekný. Páčilo sa mi, ako som to tam trafil."

Marián Masný, útočník ČSSR: "Rozhodca z Walesu vylúčil Bobbyho Polláka fakt za somarinu. Vtedy to vyzeralo zle. My v oslabení, oni vyrovnali - hovoril som si, že toto nemôžeme vydržať. Našťastie ten malý Walesan pokračoval v tom, s čím sa aj v našej šatni vyhrážal už pred zápasom. Ťahal karty a vylúčil celkovo troch hráčov. Potom aj Neeskensa a Van Hanegema, ktorému rupli nervy."

Ivo Viktor, brankár ČSSR: "Tóno dal gól do jednej, i do druhej brány. Pokiaľ ide o ten vlastný, lopta sa mu zviezla po nohe, buchla do brvna, potom do mňa a do brány. Bola to smola, patrí to k futbalu. Ale trafil to dobre, nemal som šancu (smiech)"

Kto bude našim súperom?

V druhom semifinále na seba narazili výbery Juhoslávie a NSR. Súboj sa odohral na štadióne Marakana v Belehrade. Veľký favorit z Nemecka vstúpil do zápasu najhorším možným spôsobom. V 19. minúte rozjasal 50 tisícový dav Popivoda a už o jedenásť minút zvyšoval na 2:0 Džajić. Obrovský šok pre celý svet. Po tom, čo sa do finále nedostali Holanďania, boli na prahu veľkej hanby i Nemci. V druhom polčase ale nemecké torpéda zapli turbo a odštartovali veľký obrat. V 64. minúte znižoval Flohe a osem minút do konca vyrovnával Dieter Müller. Zápas tak, podobne ako náš s Holandskom, išiel až do predĺženia. V tom si už Nemci nenechali streliť gól a po ďalších dvoch góloch Dietera Müllera zvíťazili 3:1!

Belehradské finále, prinesie ČSSR vytúžené zlato?

Úradujúci majster sveta proti ambicióznemu Československu. 20. júna 1976 nastúpili reprezentanti ČSSR v tejto zostave: Viktor – Pivarník, Ondruš, J. Čapkovič, Gögh – Dobiaš, Panenka, Švehlík, Móder – Masný, Nehoda. Nemci mali v zostave futbalové legendy ako brankár Sepp Maier, kapitán Franz Beckenbauer, založník Uli Hoeness či hetrikový semifinálový strelec Dieter Müller.

Tím Československa ale do zápasu vstúpil nebojácne! Už vo ôsmej minúte prišla obrovská radosť v celej krajine. Po chybe obrancu prišla prvá skvelá strela, ktorú Sepp Maier fantasticky vyrazil. Lopta sa však odrazila iba k Nehodovi, ktorý ju okamžite poslal smerom na zadnú tyč, kde bol Ján Švehlík. Ten mal pred sebou odkrytú bránu a dokázal skórovať - 1:0! To ale nebolo všetko!

V 25. minúte prišla možnosť štandartnej situácie. Center dokázal odvrátiť kapitán Nemcov, Franz Beckenbauer, no iba k Ondrušovi. Ten si loptu spracoval pred šestnástkou a krásnou krížnou prízemnou strelou prekvapil azda celú Marakanu! Sepp Maier nemal nárok - 2:0! Nemci ale nezložili zbrane a opäť sa dokázali vrátiť do zápasu. Center z pravej strany poslal volejom nechytateľne do brány Viktora už štvorgólový strelec turnaja Dieter Müller - 2:1. To bolo v prvom polčase všetko.

V druhom polčase prišiel veľký nápor Západného Nemecka, no výber ČSSR sa statočne bránil. V 89. minúte dostali Nemci príležitosť v podobe rohového kopu. Prišiel nebezpečný vysoký center a pred bránou nikým nestrážený Hölzenbein. Ten predskočil Viktora a bolo vyrovnané - 2:2. Išlo sa do predĺženia. Húževnatí Nemci chceli strhnúť misky váh na svoju stranu, no nebojácna výprava ČSSR odolávala veľkému tlaku. Predĺženie gól neprinieslo a tak na rad prišli penalty.

Karol Dobiáš, stredopoliar ČSSR o svojom góle na 2:0: "Bol to zápis hodný Guinessovej knihy rekordov. S výnimkou Belehradu som nikdy ľavačkou gól nedal, hoci som počas roka aj s priateľskými odohral 95 zápasov a futbal som hral osemnásť rokov. Nikdy dovtedy a ani nikdy potom. Ba nevystrelil som ňou na bránu žiadnu strelu. Mnohí ma podpichovali, že ľavačku mám drevenú, ale ja som vždy tvrdil, že je vždy lepšie mať jednu dobrú nohu než drevené obe... A naraz prišlo finále ME a ja som tou drevenou nohou dal gól. Šokoval som Maiera, ale aj seba."

Ján Švehlík, útočník ČSSR o svojom góle na 1:0: "Lopta sa ocitla na pravej strane, odkiaľ prišiel center Masného. Spracoval som ju a vystrelil - ale len vo výške, ktorá je dobrá pre brankára. Sepp Maier loptu vyrazil a premiestnil sa, úplne logicky, k bližšej žrdi. Čakal strelu, čo bolo zas logické. Ibaže Zdeno Nehoda mi loptu prihral a bolo už len treba trafiť k žrdi odkrytej brány. Štýlovo to bol možno tuctový gól, ale pre mňa i mužstvo znamenal veľa."

Ivo Viktor, brankár ČSSR o góle na 2:2: "Vyrovnávajúci gól beriem na seba. Podpísala sa pod to aj únava, aj isté uspokojenie, veď každú chvíľu mal byť koniec. Mal som pocit, že tam už sme... A to bola zrada. Nešiel som do toho súboja dôrazne. Hölzenbein do mňa aj trošku ťukol zadkom, takže som aj trošku čakal, že by rozhodca mohol zapískať faul na mňa. Nezapískal. Beriem ten gól jednoznačne na seba. Ale na druhej strane, hádam som tam aj niečo pochytal."

Penaltový rozstrel

Nasledovalo dramatické vyvrcholenie finále - pokutové kopy, ktoré pritom navrhli práve nemeckí funkcionári, ale na ktoré, zdá sa, boli horšie pripravení práve nemeckí hráči. Tí po návrate domov v médiach často spomínali, že o tejto alternatíve nevedeli. - píše sa o penaltovom rozstrele v knihe Zlatý Belehrad 1976 (Mojmír Staško, Tomáš Černák).

Marián Masný, Zdeněk Nehoda, Anton Ondruš, Ladislav Jurkemik a Antonín Panenka - pätica statočných, ktorá sa chystala na pokutové kopy. Nemci na penalty poslali Bonhofa, Floheho, Bongartza, Hoenessa a piatym mal byť Franz Beckenbauer.

Začali sme my. Marián Masný poslal Maiera na opačnú stranu a pohodlne premenil. Následne vyrovnával Bonhof. Nasledoval tvrdý projektil Nehodu a Maier opäť nema nárok. Floheho penalta vyrovnávala na 2:2. Ďalším na rade bol Anton Ondruš. Svoju strelu pravačkou umiestnil presne k pravej žrdi a Maier sa naťahoval márne. Následne na dvakrát dokázal vyrovnať aj Bongartz, ktorý loptu napálil nekompromisne pod brvno. Ďalším strelcom bol Ladislav Jurkemik, vôbec najmladší futbalista, ktorý nastúpil na belehradské finále. Obranca Interu Bratislava sa nenechal rozhodiť Maierovým čudným "riťuálom" a tvrdou strelou premenil pokutový kop.

Štvrtú sériu uzatváral Uli Hoeness. Na nemeckom stredopoliarovi bola zjavne viditeľná nervozita a tá sa aj náležite prejavila. Jeho strela pravačkou letela ponad Viktorovu bránu. Na tento moment spomína i Koloman Gögh: "Sedel som tesne vedľa Bertiho Vogtsa. Nahlas sme spolu premýšľali o tom, čo by sa stalo, ak by prišiel rad aj na nás. S každou premenenou jedenástkou moje sebavedomie rástlo a Bertiho klesalo. Tú Hoenessovu už ani nesledoval a pri reakcii publika doslova zbledol, zakryl si tvár a odišiel."

Na rad prišiel Antonín Panenka. Všetko bolo jasné. Ak penaltu premení, je o všetkom rozhodnuté. Spolu s Vítom Holubcom zápas komentoval Karol Polák: "Panenka, všetko je v rukách Antonína Panenku... Môže rozhodnúť. Ak trafí, sme majstri Európy!," znelo z televíznych prijímačov po celom Československu. Hráč Bohemky sa rozhodol pre veľký rozbeh, charakteristický skôr pre tvrdú strelu. Maier sa hodil do ľavej strany, zatiaľ čo Panenkov oblúčik padal pomaličky do stredu brány - 5:3! V ČSSR vypukla obrovská radosť. "Góóóóól.... góóóól... Sme majstri Európy za rok 1976!," znelo z úst Karola Poláka krátko po 23. hodine. Československo sa stalo majstrom Európy po víťazstve nad favoritom z Nemecka!

Finále v Belehrade 20. júna 1976: ČSSR – NSR 2:2 (2:1, 2:2) po predĺžení, na jedenástky 5:3.
Góly: Švehlík, Dobiaš – D. Müller, Hölzenbein. Jedenástky premenili Masný, Nehoda, Ondruš, Jurkemik a Panenka – Bonhof, Flohe, Bongartz. Nepremenil Hoeness.

Zostava ČSSR: Viktor – Pivarník, Ondruš, J. Čapkovič, Gögh – Dobiaš (94. F. Veselý), Panenka, Švehlík (80. Jurkemik), Móder – Masný, Nehoda.

Hlasy po zlatom finále

Marián Masný, útočník ČSSR: "Často som čítal, že Nemci nevedeli, že sa budú kopať penalty. Neviem si to nejako predstaviť, veď my sme ich aj trénovali. Povedal som, že pôjdem prvý. Penalty som kopával a nemal som problém. Keď si to spätne zoberiem, tá prvá je dôležitá. Keď sa pozriem na brankárov, Sepp Maier penalty nevedel chytať a Ivo Viktor bol ešte horší. On bol super brankár, ale pri penaltách nevedel robiť nič. Myslel som si, že tam pošlú Šaňa Vencela."

Zdeněk Nehoda, útočník ČSSR: "Pokiaľ ide o moju penaltu, chcel som to kopnúť do stredu brány, ale nie tak panenkovsky, skôr prudko, ako sa to kope aj teraz. Už ked som sa blížil k lopte, tak som vedel, že to tak kopnem, že je to najväčšia istota."

Ivo Viktor, brankár ČSSR: "Penalty rozhodne neboli moja špecialita. Trikrát som teda šiel na opačnú stranu. Štvrtýkrát správne a Hoeness to akurát vtedy prestrelil (smiech). Keby to išlo nižšie, možno by som to mal. Ale nehneval som sa."

Ladislav Jurkemik, obranca ČSSR: "Ja som stál tak bokom, pri lavičke. Prišiel za mnou tréner Vengloš a začal ma lanáriť. Nechcel som. Hovoril som - pár tréner, ja v lige nekopávam jedenástky, v Interi ich má Laco Petráš. A tréner, pamätáte sa na Weissa, ako pred rokmi nedal gól z penalty Portugalsku a čo potom robil celý národ? Reku, ja toto nepotebujem. Napokon ma presvedčili. Sepp Maier ma trochu provokoval, otočil sa mi zadkom. Zbytočne, ja som to ani nevidel. Až Karol Polák mi potom hovoril - tebe jedinému sa tak otočil."

Antonín Panenka, útočník ČSSR: "Pokiaľ ide o spôsob, akým som kopol penaltu, ja som na túto myšlienku prišiel dva roky predtým. Otestoval som to na tréningu, v priateľských zápasoch, potom v jednom ligovom a vrcholom boli ME. Vedel som, že keď príde na penalty, tak to tak kopnem. Ani som sa tým netajil. Vedeli to vlastne všetci, tréneri i spoluhráči. Samozrejme, najprv som sa musel k penaltovému rozstrelu dostať. Svojím spôsobom som mal šťastie, že Nemci v závere vyrovnali. Brankár Ivo Viktor bol proti tomu, aby som to zahral takto. Ako jediný. Býval som s ním na izbe, hovoril mi - takú vec predsta nemôžeš urobiť v semifinále či finále ME. Je to obrovský risk. Ale ja som vedel, že to vyjde. Mal som taký pocit a navyše, veď to nikto nepoznal! A mal som to už v nohe. Inak, ja to mám dodnes veľmi dobre natrénované. Zobuďte ma o polnoci a ja to kopnem!"

Ján Pivarník, obranca ČSSR: "Samozrejme, najviac sa spomína Tondova penalta. Bol som ho pred ňou povzbudiť. Išiel som za ním ako spoluhráč, ale aj ako niekto, kto mal kopať ďalšiu. Najprv mal ísť Kolo Gögh a potom ja. Neviem ako by to dopadlo. Panenka sa na mňa pozrel, bol sebavedomý ako vždy a povedal mi: Honza, neboj sa. Ja mu ju tam prdnu jako Viktorovi na Dukle. To sa bude chlapec pozerať, ako mu to tam padne. Neboj sa... To bol celý Panenka, chlap bez nervov."

Káder aj s futbalistami, ktorí nehrali: Ivo Viktor (Dukla Praha), Alexander Vencel – Ján Pivarník, Jozef Čapkovič, Anton Ondruš, Koloman Gögh (všetci Slovan Bratislava), Karol Dobiáš (Spartak Trnava), Jurkemik (Inter Bratislava), Jaroslav Pollák, Jozef Móder (obaja VSS Košice), Panenka (Bohemians), Masný, Švehlík (obaja Slovan), František Veselý (Slavia Praha), Zdeňek Nehoda (Dukla), Dušan Galis (VSS Košice), Přemysl Bičovský (Bohemians), František Štambacher (Dukla), Dušan Herda (Slavia), Pavol Biroš (Slavia Praha).

Tréner: Václav Ježek. Asistent: Jozef Vengloš.

V All Stars tíme šampionátu bolo až päť našich futbalistov: VIKTOR - DOBIAŠ, ONDRUŠ, Beckenbauer (Nem.), Krol (Hol.) - Oblak (Juh.), Bonhof (Nem.), Popivoda (Juh.) - MASNÝ, D. Müller (Nem.), NEHODA.

Na záver

Skvelý šampionát s dramatickým finálovým rozuzlením priniesol pre ČSSR historický úspech, nie len vo futbale, ale celkovo v športe. Na tento fantastický turnaj určite nikdy nezabudneme a budeme si ho pamätať a s radosťou pripomínať, pretože pre nás bol naozaj jedinečný a len ťažko sa niečo podobné zopakuje.