Bol ním čoskoro 25-ročný brankár Lukáš Hradecký, ktorý sa narodil práve pod Tatrami. "Nebol to pre mňa len obyčajný priateľský duel, ale niečo špeciálne," uviedol peknou slovenčinou Hradecký, ktorý sa už v detstve spoločne s rodičmi presťahoval do krajiny "tisícich jazier" a v nej aj futbalovo vyrastal. Momentálne pôsobí v dánskom klube Bröndby Kodaň, ale na rodnú zem sa rád vracia. Utorňajší večer pod Dubňom sa však pre neho vôbec nezačal ideálne.

Prvýkrát musel loviť loptu z brány už po 35 sekundách hry, keď ho prekonal Filip Hološko a scenár sa zopakoval o šesť minút neskôr po góle Mareka Hamšíka. Ako Hradecký priznal, hlavou mu v tom čase prechádzali čierne myšlienky. "Bol to šokujúci štart. Bál som sa, že bude hanba. Bohužiaľ prehrali sme, škoda, že sme nedali druhý gól a neuhrali aspoň remízu. Spoluhráči ma po tých góloch nijako nepodpichovali. Čaká nás ešte cesta domov, potom si možno niečo na mňa vymyslia," podotkol s úsmevom a vzápätí vážnejšie dodal: "Máme krízu, akosi nedávame góly a napokon nám trochu pomohli Slováci, keď si dali vlastný. Víťazstvo si ale zaslúžili, momentálne sú lepší. No bola to super skúsenosť."

Potešiť ho mohli aspoň slovenskí fanúšikovia, ktorí ho "doma" sympaticky privítali a počas stretnutia skandovali jeho meno. "Vôbec som nečakal, že by ma fanúšikovia takto privítali. Asi mali o mne informácie, že som rodený Slovák. Pripravili pre mňa veľké prekvapenie a naozaj si to veľmi vážim. Bolo to od nich pekné," pokračoval rodák z Bratislavy a prezradil, že zápas si v televízii nenechala ujsť ani jeho rodina, ktorú občas na Slovensku navštevuje. "Bol som tu v lete, v Žiline som ale prvýkrát. Každý rok sa snažím prísť na Slovensko. Najbližšie asi na budúci rok v lete, lebo v zime dovolenku nestihnem. Určite sa zastavím v Bratislave."