Športový riaditeľ mládeže MFK Košice v minulosti aktívne hrával futbal až kým sa nezranil. Potom sa vydal na trénerskú dráhu. "Spoločne s manželkou sme boli športoví nadšenci a chceli sme, aby sa športu venovali i naše tri deti - Milan, Erik a Nina. Manželku bavila turistika i cyklistika a šport sme brali ako súčasť života. S mojou polovičkou deti vždy chodievali vonku, nikdy nesedeli doma, ja som mal ako tréner viac povinností," začal rozhovor pre TASR Lalkovič st.

Kým bol Miňo dieťaťom, tak sa podobne ako u mnohých iných detí nevedelo, či sa vydá na dráhu futbalu alebo nie. Jeho záujem pre tento kolektívny šport naplno prepukol v desiatich rokoch. "Chodieval za mnou na tréningy, rovnako som ho brával na sústredenia, bol v kolektíve s chlapcami o päť, šesť rokov staršími. Postupne sa zžil s kolektívom a prepukol u neho záujem o futbal. Následne som si vzal na ZŠ Užhorodská prípravku, kde pôsobil a trénoval pod mojimi "krídlami" spoločne s chlapcami, ktorí v súčasnosti pôsobia na vrcholovej úrovni," pokračoval otec slovenského reprezentanta do 21 rokov.

Na svojho syna mal tvrdší meter ako na ostatných chlapcov a na mladšieho syna Erika, ktorý sa tiež venuje futbalu. "Milana som až veľmi vykresal a medzi nimi je vidieť rozdiel. U chlapcov je dôležitý trinásty, štrnásty rok, keď začínajú mať možno i iné záujmy a ja som bol v Anglicku. Teda Milanovi som bol otcom i mamou a mladšiemu synovi nie. S ním som bol počas prázdnin a skôr sa "nalepil" na mamu. Erik sa snaží prekážky zjednodušiť, Miňo však nie a v tom je medzi nimi rozdiel," konštatoval Lalkovič st.

Podľa jeho slov bežný deň s Miňom v sebe zahŕňal takmer osemnásť hodín, začínal ráno o siedmej športovou prípravou, následne školou, kde pôsobil ako učiteľ, poobedňajším tréningom a končil spoločnou cestou domov. Učenie zostávalo na manželku. V období vzdorovitosti oboch synov priznal rozdiely v prístupe. "Milana som poslal i preč z tréningu. Napríklad sa pobil a zrušil som mu tréningový proces i na dva týždne. Trénoval sám, zavolal si vonku chlapcov a s nimi hrával futbal. Robil som mu takéto veci, Erikovi nie, jemu som všetko odpúšťal," priznal futbalový nadšenec, ktorý v Prešove ukončil pedagogickú fakultu.

Slovenský reprezentant do 21 rokov hľadal športovú oporu u otca, čo sa týkalo školy a životných skúseností však bol naviazaný viac na matku. "Platí to aj dnes," uviedol otec, ktorý sa zamyslel aj nad tým, ako by mal vyzerať ideálny vzťah medzi dospelým a dieťaťom: "Ideálny vzťah medzi rodičom a dieťaťom spočíva v tom, že sa mu rodič venuje. Uvedomujem si, že je dnes veľká nezamestnanosť, alebo sú rodičia podnikatelia. Ale ak chcem, aby sa dieťa venovalo športu a nesedelo iba pri počítači, televízore, tak sa mu musím venovať. Poznám však aj rodičov, ktorí zapnú dieťaťu DVD-čko a majú pokoj. Šport pomáha aj k zdraviu, vzdelaniu, komunikácii a je to fenomén."

Z pohľadu financovania si uvedomuje, že ide o menej náročný šport ako hokej alebo tenis. "Treba si zabezpečiť kopačky, trenírky či dres. Ako klub MFK sme mali výstroj z dotácie pre Útvar talentovanej mládeže (ÚTM), čiže to nebolo až tak finančne náročné. Keď som s ním robieval navyše tréningy, tak sme mali všetko v rámci školy. Mohli sme si otvoriť školu, ísť do telocvične, byť s ním na ihrisku. Rovnako pri mojom pôsobení v Barci sme po tréningu zostali na ihrisku zakopať si," pokračoval v rozhovore pre TASR Lalkovič st.

Z pozície športového riaditeľa mládeže MFK Košice si uvedomuje ako to funguje s dotáciami od štátu. "Ako klub dostávame asi osem percent dotácii od štátu, čo sa týka ÚTM. Je to smiešna, no reálna položka, ktorú si Ministerstvo školstva môže dovoliť smerom k SFZ dať. Ako klub MFK máme najvyššiu dotáciu a na Slovensku sme jedným z dvadsiatich klubov, ktoré ju majú a dostávajú. Z nej dvadsať percent dáme na dopravu, regeneráciu a turnaje. Zvyšok zdieľa klub," analyzoval otec angažujúci sa v miestnej politike, v občianskom združení Šport do Košíc.

Pozitívne vníma Národné tréningové centrum v Poprade, štadión v Michalovciach, kde majú útočisko slovenskí mládežníci. "Vnímam to pozitívne a myslím si, že by to malo byť zastúpené ešte vo väčšej miere. Všetko sa však zakladá na financiách a je potrebná pomoc i podnikateľov. Všetky snahy o vybudovanie štadiónov treba vnímať pozitívne, aj ten v Košiciach. Samozrejme aj plochy postavené v rámci areálov škôl," dodal.

Obrovskú radosť do rodiny Lalkovičovcov priniesol Miňov prvý reprezentačný zápas do 15 rokov začiatkom novembra 2006, kde si ho vybral skaut londýnskej Chelsey. "Bol abnormálne vynikajúci. Vyhrali s Maďarmi, dal gól a na tri prihral. Ja som tam nebol, po telefonáte s trénerom som sa dozvedel, že hral veľmi dobre. V priebehu dvoch týždňov sa to všetko začalo, telefonáty s agentmi a aj pozvanie na skúšku do Londýna. Od štrnástich rokov bol v Anglicku a mám pocit, že puberta ho ani nezastihla. Moja komunikácia s anglickým klubom nebola žiadna, Chelsea komunikovala so synom jeho agentom pánom Lednickým. Komunikácia jedine spočívala v tom, že som dal súhlas," povedal Lalkovič st. o rozhodnutí odísť na Britské ostrovy, kam vycestoval spoločne so svojím synom a pobudol tam dva roky.

Obaja sa zdokonalili v anglickom jazyku, pričom syn pomáhal svojmu otcovi, ktorý počas tohto obdobia získal mnohé poznatky. Postupne sa ich snaží aplikovať aj v košickom klube. "Rodičia by mali povzbudiť dieťa a vypracoval som pre nich aj približný manuál. Pracujú takto na sebavedomí svojej ratolesti tým, že vyzdvihujú iba pozitívne veci. U nás rodičia vstupujú koučovi do tréningového procesu, ale i do zápasu. Informáciu dá dieťaťu tréner a spoza čiary rodičia pokrikujú na svoje deti, ktoré sú potom zmätené. V Anglicku, ak chceli zasahovať do procesu, najprv boli upozornení a potom im bolo povedané, aby opustili priestor štadióna," povedal Lalkovič st.

Momentálne pôsobí Milan Lalkovič ml. v českom klube Mladá Boleslav, kde ho koučuje Karel Jarolím. Vzťah medzi ním a rodičmi je viac o komunikácii. "Vyplýva to z jeho veku a situácie v českom klube. Má to ťažké, momentálne je ako keby "zbitý", je dole, no berie to ako prekážku, ktorú musí prekonať. Vďaka Jarolímovi tam vládne tvrdá ruka a uvidíme ako to zvládne. Ja mám však pocit, že nie je mentálne pripravený byť v Česku alebo na Slovensku. Je to ale jeho práca a snaží sa prispôsobiť celkovej atmosfére tohto českého klubu. Teraz je jeho najväčšou motiváciou pobiť sa o základnú zostavu," dodal pre TASR Lalkovič st.