Ďurica sa chcel pôvodne rozlúčiť s reprezentáciou na svetovom šampionáte v Rusku. Športový osud to však zariadil inak. "Bolo by pekné rozlúčiť sa na svetovom šampionáte, bol by to môj druhý. Predstavoval som si to tak, že v Rusku ukončím reprezentačnú kariéru. Ale odklonilo sa od nás šťastie a my sme skončili v kvalifikácii v skupine druhí, ale bez postupu. Takže môj čas prišiel teraz," vyhlásil Ďurica pre webovú stránku Slovenského futbalového zväzu a dodal: "Čaká to každého, generačná výmena v mužstve je normálna vec. Parádne rastie Milan Škriniar a predsa len mám svoj vek. Moje telo odovzdalo futbalu maximum, nebolo by dobré čakať, kým ma začnú z reprezentácie vyháňať. Povedal mi to môj vnútorny hlas, teraz je ten správny čas. Treba vedieť, kedy odísť."

Dlhoročná opora reprezentácie má na konte 90 štartov v najcennejšom drese. V zápasoch proti Ukrajine a Nórsku si pripíše ďalšie dva, tie však budú naozaj posledné. "Reakcie boli aj také, že keď sa teraz na zraze stretneme, dáme si kávu a pokecáme o tom. Že si to mám ešte rozmyslieť, že by som to mohol ešte potiahnuť. Možno mohol, ale ako som povedal, nastal môj čas. Verte mi, že z tejto skvelej partie sa mi ťažko odchádza. Isteže, byť tak dlho členom kádra národného tímu je výnimočné. Vždy som rád reprezentoval, to o mne viete všetci. Tešil som sa na prvý, druhý, piaty, aj štyridsiaty ôsmy zápas, na všetky predtým, aj potom. Aj v tých novembrových súbojoch pôjdem naplno, ja to inak neviem."

Oficiálne sa Ďurica rozlúči v utorok 14. novembra v zápase proti Nórsku v Trnave. "Čo som mohol, to som mladším hráčom už dal. V tíme sú ešte Marek Hamšík, Martin Škrtel, Juraj Kucka, Tomáš Hubočan, takže tí mladší sa majú od koho učiť, ako som sa učil v mojich začiatkoch v reprezentácii ja. Ja vlastne ani neodchádzam, len uvoľňujem miesto," poznamenal na záver Ďurica.