25. marec 2002 sa do histórie najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku zapísal nezmazateľnými písmenami. V košickom Čermeli sa stretli domáci 1. FC a bratislavský Slovan a brankár Jiří Kobr sa stal nielen hrdinom Košíc, ale aj nezabudnuteľnou persónou slovenskej ligy. Ako prvý brankár sa totiž v našej lige tešil zo streleného gólu.

Poďme postupne. Na jar uprednostňovalo vedenie v bránke Rodáka, Kobr dostal šancu až v piatom zápase po zimnej prestávke. Proti Slovanu to nezačalo najlepšie, už v 8. minúte urobil hrúbku Novotný, k lopte sa dostal Vittek, našiel Meszároša, proti ktorého strele nemal Kobr absolútne žiadnu šancu a bolo to 0:1.

Bežal už nadstavený čas zápasu, belasí stále viedli, no Košice mali obrovský tlak a pred jedným z rohových kopov v závere sa do šestnástky Vojina Proleho vybral aj jeho košický náprotivok. Po rohu Zvaru sa lopta odrazila až ku brankárovi a ten ju nekompromisne poslal do siete, čím spôsobil na štadióne hotový ošiaľ.

"Bol to doteraz môj najkrajší futbalový moment," priznal po zápase šťastný Kobr. "V prvom momente mi napadlo, že do nej pôjdem hlavou, tá lopta totiž ako keby vyskočila do vzduchu. Potom mi však preblesklo, že by som to určite nedal a že by to nebolo s takou razanciou. Tak som to pustil na nohu, mohol som, pretože som videl, že všetci hráči ostali stáť. A nikto po mne nešiel, všetci čakali ako to dopadne," dodal gólman, ktorý sa do súperovej šestnástky pýtal už dávno predtým.

Bol to prvý gól v histórii slovenskej ligy, ktorý vsietil brankár. Pre českého legionára, to však premiéra nebola, v roku 1995 sa z gólu radoval v drese Děčína. "Bolo to pred rokmi v Čechách, v III. lige, chytal som za Děčín a skóroval do siete Lázní Bohdaneč. Toto však bol určite dôležitejší gól," prezradil brankár, ktorý by sa nebyť štyroch žltých kariet na konte Rodáka, v zápase ani neobjavil.