Jednou z možných foriem postihnutia je strata sluchu. Avšak aj nepočujúci ľudia chcú ukázať svoj talent a nadanie, no nie vždy je im takáto možnosť poskytnutá. Niekedy je „dať šancu“ to najdôležitejšie. A práve takúto šancu, ukázať svoje futbalové nadanie, dáva nepočujúcim deťom z celého sveta pán Vladimír Kohut, ktorý už od roku 1993 organizuje v Prešove Medzinárodný halový futsalový turnaj nepočujúcich žiakov do 16 rokov. Toto podujatie je jediné svojho druhu na svete a koná sa v Prešove.

Organizácia

Na jeho organizácii sa podieľajú Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Prešovský samosprávny kraj, Mestský úrad v Prešove, Združenie Športový klub nepočujúcich detí a hlavne pán Kohut, jeho rodina a známi, bez ktorých by bola organizácia takejto udalosti veľmi zložitá. Možno by si niektorí nevedeli predstaviť, ako prebieha zápas, ak hráči nepočujú hvizd rozhodcu. Aj na tento dôležitý fakt sa myslelo, preto má rozhodca k dispozícii okrem píšťalky zástavku, ktorou máva pri nedovolenom zákroku. K tomu, aby zápas prebiehal bez nejakých problémov prispievajú aj samotní hráči, ktorí sa na nejaké problémy navzájom upozornia. A to aj napriek tomu, že sú súpermi.

Účastníci

O tom, ako je turnaj vnímaný u nás, ale hlavne vo svete svedčí aj fakt, že tento rok sa konal v poradí 22. ročník, ktorý ovládla reprezentácia Poľska a s prehľadom vyhrala nad svojimi súpermi. Na doterajších turnajoch sa zúčastnilo 26 rôznych krajín. Medzi stálych účastníkov patrí samozrejme Slovensko, Česká republika či Poľsko, no ďalekú cestu k nám neváhajú merať ani deti a tréneri z krajín ako Azerbajdžan, Kazachstan alebo Kuvajt. Medzi ďalšie krajiny, ktoré minimálne raz navštívili Prešov a odohrali tento turnaj patria napríklad: Alžírsko, Bulharsko, Dánsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko, Rusko, Saudská Arábia, Uzbekistan či USA. Záujem o túto celosvetovú udalosť prejavujú už aj pre nás exotickejšie krajiny. Mnohé z nich poslali prihlášky, no z rôznych, hlavne finančných dôvodov nemohli pricestovať. Spomenúť by sme mohli napríklad Austráliu, Ghanu, Indonéziu, Mali, Sierra Leone, Venezuelu, Zimbabwe a mnoho ďalších.

XXII. ročník

Na nedávno skončenom turnaji sa zúčastnilo spolu 6 mužstiev, čo nie je veľa, no spomínali sme dôvody, prečo sa posledné roky nedostaví viac účastníkov. Okrem spomínaného Poľska prišli do Prešova pred niečo vyše týždňom aj hráči Azerbajdžanu, Kazachstanu, Česka, Poľska – Bydgoszcz (reprezentujúci školu v tomto meste) a samozrejme domáce Slovensko. Posledné roky sa hrá systémom „každý s každým“, pretože nie je dostatok mužstiev pre vytvorenie skupín. Po týchto zápasoch nasleduje „play-off“, kedy hrá prvé mužstvo v tabuľke so štvrtým, druhé s tretím, z ktorých vzíde dvojica pre finále a zápas o tretie miesto. Svoj zápas odohrajú aj mužstvá, ktoré sa umiestnili na dvoch posledných priečkach. Tento rok to bola reprezentácie Poľska – Bydgoszcz, proti susedom z Česka, ktorí v napínavom zápase nakoniec vyhrali 5:3. V zápase o tretie miesto zvíťazili domáci reprezentanti nad hráčmi z Azerbajdžanu 7:3. Spomínanými víťazmi sú Poliaci, ktorí vo finále zdolali Kazachov jednoznačne 7:0. Po skončení finálového zápasu sa odovzdávajú ceny mužstvám, ale aj jednotlivcom. Aby nebol nikto ukrátený, medailu za účasť dostáva každý, kto sa turnaja zúčastnil. Zaujímavosťou je, že cenu za najlepšieho hráča dostal tohto roku Aleksander Cimpean z Bydgoszczi, čiže mužstva, ktoré sa umiestnilo na poslednom mieste. No treba uznať, že zaslúžene. Najlepším strelcom a brankárom sa stali chlapci z víťazného mužstva, Kryzstof Mróz s 18 gólmi a brankár Jakub Guz.

Výsledné poradie:

1. Poľsko2. Kazachstan3. Slovensko4. Azerbajdžan5. Česká republika6. Poľsko - Bydgoszcz

Organizácia takejto udalosti vyžaduje veľa času a síl, ktoré nepochybne pán Vladimír Kohut a jeho rodina a známi majú, preto im patrí veľká poklona a uznanie za to, čo pre tieto deti robia. Podstatnou myšlienkou pri organizácii tohto turnaja bolo okrem poukázania na futbalový talent, taktiež stretnutie nepočujúcej mládeže z celého sveta. Turnaj sa nesie v priateľskom, už takmer rodinnom duchu, čo však neznamená, že absentuje snaha vyhrať. Práve naopak, talent, nadanie a hlavne snaha je u niektorých nepočujúcich futbalistov, ktorých sme mali možnosť sledovať, obrovská. Niekedy sa ani nezdá, že sa títo chlapci stretnú prvýkrát až na samotnom turnaji. Je veľká škoda, že sa posledné roky nemôže zúčastniť viac reprezentácií a taktiež je škoda, že sa o tejto udalosti nehovorí viac, pretože si to jednoznačne zaslúži. Chceli by sme zaželať do ďalších rokov organizátorom veľa síl a taktiež každoročne stúpajúci záujem o túto jedinečnú udalosť.