Do tohto tímu patril aj Christophe Dugarry (dnes už 42-ročný), šikovný útočník, krídelník a podľa potreby aj ofenzívny stredopoliar. V kariére vystriedal viacero známych klubov a pol sezóny hrával aj za Barcelonu, kde v tom čase trénoval nemenej známy Louis van Gaal.

Holandský tréner je preslávený svojimi prísnymi, až sparťanskými metódami a veľmi nepredvídateľnou povahou, pre ktorú s ním veľa známych hráčov odmieta spolupracovať. Aj Dugarry podporil tieto informácie svojou historkou počas krátkeho angažmánu v Katalánsku.

"Raz ma konfrontoval v šatni. Vo svojich poznámkach (počas zápasov si stále niečo píše, ako ste si iste všimli) mal poznačené všetky straty lopty. Aj moje. Prišiel za mnou a vraví mi: V 23. minúte si stratil loptu. V 48. minúte znova. A v 53. minúte si o ňu prišiel tiež. Prečo si to urobil? A ja som na to musel odpovedať," povedal Dugarry v rozhovore pre SFR Sport.

Dugarry vedel, že ak chce byť na domácom svetovom šampionáte v roku 1998, musí niečo zmeniť. "Polroka som sa sám seba pýtal: Čo tu preboha robím? Bolo to ako vo sne. Najhoršia bola návšteva u van Gaala v kancelárii, keď som mu prišiel povedať, že chcem odísť. Predstieral som plač a opakoval som: Už to nevydržím, už nie, musím odísť."

Van Gaalova reakcia ho však zaskočila. "Nie, nemôžeš odísť. Verím v tvoje schopnosti." Francúzsky reprezentant neveril vlastným ušiam. "Čože? Veril vo mňa a staval ma na post defenzívneho záložníka? Bolo to strašných šesť mesiacov. Bolo to peklo na zemi."

Dugarry si napokon prestup vydupal a dobre spravil. Na domácom šampionáte sa v drese Francúzska tešil z titulu majstra sveta a o dva roky neskôr k nemu pridal aj zlato z majstrovstiev Európy.