Slovensko si na majstrovstvách Európy vo Francúzsku odbilo premiéru na kontinentálnom šampionáte, no v drese Československa sme na záverečných turnajoch mali početné zastúpenie a slovenskí futbalisti boli aj pri tých najväčších úspechoch. Celkovo sa z cenného kovu tešilo 28 hráčov a jeden tréner.

Presne 30 rokov od prvých majstrovstiev sveta sa do kvalifikácie Pohára národov zapojilo 17 krajín starého kontinentu. Jednou zo štyroch krajín, ktorá sa dostala až do Francúzska, bola aj reprezentácia Československa. Tá v semifinále nestačila na neskoršieho šampionát zo ZSSR, ktorému podľahla 0:3. V boji o bronz si však naši napravili chuť a po výhre 2:0 nad domácim výberom im na krk zavesili bronzové medaily.

Vo výbere bolo desať slovenských futbalistov. Oba zápasy na záverečnom turnaji odohralo kvarteto Viliam Schrojf, Ján Popluhár, Titus Buberník a Milan Dolinský, po jednom štarte si pripísali Anton Moravčík, Andrej Kvašňák, Pavol Molnár a Ladislav Pavlovič. Medzi náhradníkmi figurovali Imrich Stacho a Jozef Bomba.

Majstrovstvá Európy hostila po prvý raz v histórii "komunistická" Juhoslávia. Do Belehradu sa prebojovala aj reprezentácia ČSSR nabitá hráčmi bratislavského Slovana. Tím ČSSR sa na záverečný turnaj ME prebojoval po šestnásťročnej odmlke, keď v kvalifikácii dokázal vyradiť silné tímy Anglicka a Portugalska. V semifinále sme zdolali strieborných z MS 1974 Holandsko 3:1 a o štyri dni neskôr vybehlo v základnej zostave finálového zápasu až osem Slovákov. ČSSR viedlo gólmi Švehlíka a Dobiáša 2:0, na 1:2 znížil v 28. minúte Dieter Müller. Niekoľko sekúnd pred záverečným hvizdom vyrovnal Hölzenbein a o víťazovi musel rozhodnúť až rozstrel. V piatej sérii zaváhal Ulli Hoeness a Antonín Panenka svojím "dloubákom" prekonal bezmocného gólmana Seppa Maiera.

Trénerské kormidlo mal v rukách popri legendárnom Václavovi Ježkovi aj Slovák Jozef Vengloš. Z hráčov majú zlaté medaily deviati hráči, ktorí nastúpili aj vo finále Ján Pivarník, Jozef Čapkovič, Anton Ondruš, Koloman Gögh, Marián Masný, Jozef Móder, Karol Dobiaš, Ján Švehlík a Ladislav Jurkemik. Pre červenú kartu v semifinále nemohol v zápase o európske zlato nastúpiť Jaroslav Pollák, do víťazného kádra patrili tiež náhradní brankári Alexander Vencel st. a Pavol Michalík, Dušan Herda, Dušan Galis a Pavol Biroš.

Československo pricestovalo do Talianska v úlohe obhajcu titulu, prvýkrát sa predstavilo na záverečnom turnaji až osem tímov. Druhé miesto v skupine posunulo náš výber do boja o bronz proti domácemu Taliansku. Československo vyhrávalo po nádhernom góle Ladislava Jurkemika, ktorý exportnou strelou z 35 metrov poslal loptu do šibenice legendárneho Dina Zoffa, domáci osemnásť minút pred koncom vyrovnali. Penaltová dráma sa rozhodla až v 9. sérii, keď Netolička vychytal Colovattiho a bronzovú bodku dal Jozef Barmoš.

Okrem Barmoša nastúpili vo všetkých štyroch zápasoch aj Anton Ondruš, Ladislav Jurkemik, Koloman Gögh, Ján Kozák a Marián Masný. Zápas proti Grécku odchytal Stanislav Seman a medzi náhradníkmi figurovali Karol Dobiaš, Jaroslav Pollák a tretí brankár Dušan Keketi.