Keď Slovan valcoval všetko, nielen v domácej lige
Najväčší úspech Slovana, ktorý v tomto roku oslavuje 95. rokov existencie, sa zrodil vďaka trénerovi Michalovi Vičanovi. Ten viedol vo švajčiarskom meste vtedy 17 hráčov v zložení A. Vencel - bratia Ján a Ľudovít Zlochovci, dvojičky Ján a Jozef Čapkovičovci, V. Hrivnák, J. Fillo, P. Mutkovič, A. Horváth, I. Hrdlička, Ľ. Cvetler, L. Móder, K. Jokl, B. Bizoň, J. Határ, J. Hlavenka i náhradný brankár J. Kontír. Finalistom pomohli najmä v lige trochu šetriť sily M. Sokol v piatich zápasoch a vo viacerých aj Ján Popluhár, ktorý práve pred finále odchádzal na takmer dva roky do Olympique Lyon.
Slovan vyradil v 1. kole PVP 1968/1969 niekdajší juhoslovanský klub FK Bor a pred februárovým štvrťfinále proti talianskemu AC Turín si slovanisti stihli vylepšiť formu na latinskoamerickom turné. V argentínskom Mar del Plata vyhral vtedajší Slovan nad držiteľom Svetového pohára Estudiantes de la Plata 2:1, remizoval s domácim FC Mar del Plata 1:1 a s brazílskym Palmeirasom 0:0. V ďalších dueloch v Južnej Amerike "belasí" remizovali s Rapidom Viedeň 2:2, zdolali MTK Budapešť 2:0 a prehrali len s Bocou Juniors 1:3, pričom obsadili konečné 3. miesto.
Štvrťfinále PVP v sezóne 1968/1969 štartovalo už vo februári ešte pred začiatkom jarnej časti československej ligy. Slovanisti pricestovali do Talianska rozohraní priamo z turné po Južnej Amerike a zvíťazili nad AC Turín v oboch zápasoch, pričom na Apeninskom polostrove 1:0 zásluhou gólu už nežijúceho Karola Jokla.
"Odveta na Tehelnom poli bola dramatická. Taliani hrali v Bratislave surovo a navyše rozhodca Schiller z Rakúska vylúčil po pol hodine hry Hrdličku. Slovan aj tak vyhral pred 22.000 divákmi gólmi Horvátha a Hlavenku," spomínal nestor slovenskej športovej žurnalistiky a bývalý šéf športovej redakcie TASR Jozef Kšiňan, ktorý ešte zalovil vo svojich šťastných spomienkach: "V semifinále schladili slovanisti škótsky Dunfermline remízou 1:1 po tvrdom boji a góle Jána Čapkoviča. Ten istý krídelník skóroval aj v Bratislave už v 23. minúte, i keď juhoslovanský rozhodca I. Horvath pripustil miestami až brutálnu hru Škótov. Po výsledku 1:0 bol však Slovan, ako prvé československé mužstvo vôbec, vo finále jednej z troch veľkých európskych súťaží."
Súperom "belasých", ktorí nastúpili na štadióne Sv. Jakuba v Bazileji tentoraz v bielych dresoch, bola vo finále PVP slávna Barcelona. Finálovým dňom bol 21. máj 1969, pričom Slovan pod vedením holandského arbitra Van Ravensena pred 22.000 divákmi vyhral zápas 3:2. Na góly Cvetlera, Hrivnáka a Jána Čapkoviča odpovedali z katalánskeho veľkoklubu už len Zaldua a Rexach.
V samotnom zápase bol futbalový prejav Barcelony elegantnejší, no slovanisti boli oveľa rýchlejší a agresívnejší. Bazilejské finále vtedy značne prevýšilo očakávania nielen európskych expertov, ktorých sedelo na štadióne neúrekom. Najviac sa na stránkach európskej tlače vyzdvihoval fakt, že fináloví súperi hrali otvorene. Milióny divákov pri obrazovkách videli dramatické stretnutie plné zvratov. Bol to skutočne triumf, ktorý neprekonalo doteraz žiadne československé ani slovenské mužstvo. Na tie roky a na to belasé mužstvo nikdy nemožno zabudnúť. O jeho kvalitách svedčí aj fakt, že o rok neskôr pretrhlo úspešnú sériu Trnavy a po troch druhých miestach získalo titul majstra Československa," dodal športový historik J. Kšiňan, ktorý nezabudol ani na slová vtedajšieho šéfa UEFA G. Wiederkehra po finále v Baziliji: "Ďakujem vašim chlapcom za tento krásny zážitok. Na finále Slovan - Barcelona sa bude dlho spomínať. Je to predsa krásne, keď človek aj vo veľkom zápase vidí päť gólov. Pohár patrí Slovanu právom."