Štyridsaťjedenročný Sánchez sa vydal na ďalekú púť s malým kufrom, ktorý si viezol na "káričke". Na jedenásť mesiacov cesty mal len o niečo viac ako malý stan, tablety na čistenie vody a plynový varič. Plánoval prejsť tisíce kilometrov a doraziť do Kataru na úvodný zápas Španielov na majstrovstvách sveta, ktorý odohrajú 23. novembra proti Kostarike. Chcel spoznať, ako žijú ľudia inde vo svete. "Myšlienkou tejto cesty je motivovať a inšpirovať ďalších ľudí, ukázať, že môžete ísť veľmi ďaleko s veľmi málo vecami," povedal agentúre AP koncom septembra, keď bol v poloautonómnom regióne Kurdistan na severe Iraku.

Tam si pochvaľoval pohostinnosť miestnej rodiny. Chystal sa táboriť v horách, ale majiteľ neďalekej farmy ho pozval domov a ponúkol mu posteľ, sprchu a výdatnú večeru. Potom vstúpil do Iránu a hneď v prvej správe si povzdychol, že narazil na úplne inú realitu. Odvtedy sa neozval. Rodinu síce varoval, že nemusí mať vždy dostupné internetové pripojenie, ale postupne obavy jeho príbuzných v Španielsku rástli. "Strašne sa bojíme, ja ani môj manžel nemôžeme prestať plakať," povedala agentúre AP Sánchezova matka Celia Cogedorová.

Španielske ministerstvo zahraničia má informácie iba o tom, že Sánchez prekonal iránske hranice. Žiadnu možnosť, čo sa s ním stalo, nevylučuje.

Ľudia v Iráne protestujú už od polovice septembra, kedy zomrela dvadsaťdvaročná Iránka kurdského pôvodu Mahsá Amíníová. Mladá žena bola zadržaná údajne kvôli tomu, že mala príliš voľne nasadený hidžáb – šatku, ktorou si má žena v moslimskej spoločnosti zakrývať vlasy, krk a poprsie a ktorú musia ženy v Iráne od islamskej revolúcie z roku 1979 povinne nosiť na verejnosti. Podľa polície utrpela infarkt, podľa kritikov a jej rodiny však zomrela na následky policajnej brutality.

Demonštrácie sa postupne rozšírili do mnohých miest a dedín a už v nich nešlo iba o nosenie hidžábu, ale stali sa protestom proti iránskemu autoritárskemu režimu. Bezpečnostné zložky proti protestujúcim vždy tvrdo zasahovali, používali slzný plyn, ale aj ostré náboje.