Klub, ktorý padol takmer na samé dno
Glen Johnson, Jermain Defoe, Peter Crouch, David James, Younnes Kaboul, Niko Kranjčar a mnohí ďalší. Všetci títo hráči obliekali dres Portsmouthu. Nie je to tak dávno, čo tento klub patril do skupiny mužstiev v Premier League, ktorá korešponduje s dnešným Evertonom alebo Southamptonom. To znamená umiestnenia v hornej časti tabuľky a potrápenie mužstiev z vtedajšej ešte „big four“. Dnes hrá štvrtú najvyššiu súťaž, no zrejme konečne našiel správnych majiteľov.
História
Aby sme začali pekne od začiatku, treba spomenúť, že tento klub bol založený v roku 1898 Johnom Brickwoodom. Pompey hrávajú svoje domáce zápasy na typicky britskom štadióne s názov Fratton Park a kapacitou približne 21 000 divákov. Medzi ich najväčšie úspechy patria dve víťazstvá najvyššej anglickej súťaže ešte v prvej polovici 20. storočia a zisk FA Cupu v rokoch 1939 a 2008.
Pád až na dno
Ak by sme chceli opísať celý tento proces a históriu, bolo by to veľmi zdĺhavé a preto začneme až rokom 1998. Klub zasiahla prvá finančná kríza, z ktorej ho však dokázal „vysekať“ Milan Mandarič a hneď začal do svojej novej investície liať peniaze. Portsmouth zažíval v rokoch 2002 až 2009 pekné futbalové obdobie, ktoré však rýchlo prišlo a rýchlo pominulo. V roku 2002 sa mužstva ujal Harry Redknapp, ktorý využíval finančný potenciál nového majiteľa a hneď o rok na to dokázal postúpiť do Premier League. Začiatky boli ťažké a umiestnenia na 13., 16. a 17. pozícii v prvých troch sezónach majiteľov príliš netešili. Redknapp tak dostal „padáka“, no o niečo vyše roka sa do Portsmouthu opäť vrátil, keď klub po bývalom majiteľovi Mandaričovi kúpil Alexander Gajdamaka a doniesol tak ďalšie financie. Mohli začať nákupy hráčov ako Benjani Mwaruwari alebo Andrés D´Alessandro. Investície začínali prinášať ovocie a v sezóne 2006/2007 sa Pompey umiestnili prvýkrát v hornej časti tabuľky, len jeden bod od európskych pohárov. V nasledujúcej sezóne získali spomínaný FA Cup, keď vo finále porazili Cardiff City 1:0. V tom období pôsobili v klube hráči ako Sol Campbel, Glen Johnson, Nwankwo Kanu, Sylvain Distin, Niko Kranjčar, David James, Lassana Diarra, Sulley Muntari či Milan Baroš. Zisk pohára im priniesol miestenku v Pohári Uefa pre sezónu 2008/2009. V októbri 2008 opustil Redknapp Portsmouth po druhý raz a trénerom sa stal jeho asistent Tony Adams. O mesiac na to zaknihoval historický výsledok, keď s milánskym AC remízovali 2:2.
Toto bol asi posledný svetlý moment tohto klubu, pretože ďalej už nasledovali iba pády. Klub vypadol z FA Cupu, Pohára Uefa a spadol opäť do druhej polovice tabuľky. V máji 2009 prišiel do klubu ďalší investor, tentokrát zo Spojených arabských emirátov, Sulaiman Al Fahim, ktorý klub kúpil. Vzhľadom na finančné problémy bol Portsmouth nútený predať svojich najlepších hráčov na čele s Crouchom, Distinom, Johnsonom alebo Kranjčarom. Al Fahim sa v klube dlho neohrial a vymenil ho Ali Al-Faraj po tom, čo klub priznal, že má problémy s vyplácaním platov. V tom čase sa trénerskej taktovky ujal Avram Grant, ktorý dokázal vykresať iskru nádeje, ktorá však rýchlo zhasla. V novembri 2009 vyšlo najavo, že klub už druhý mesiac po sebe nevyplatil svojich hráčov, ktorí tak mali právo v januári ukončiť svoje zmluvy a to aj urobili. V sezóne 2009/2010 predstavoval dlh už 135 miliónov libier. Tímu bola uložená sankcia deväť bodov a bolo takmer isté, že vypadne z Premier League. Klub opustil aj manažér Avram Grant. Po vypadnutí z najvyššej súťaže kúpil klub ruský podnikateľ Vladimír Antonov, na ktorého bol neskôr vydaný zatykač kvôli bankovým podvodom. Prišlo obdobie „čo sezóna, to posun do nižšej súťaže“ a na to sa už fanúšikovia Pompey (Pompey Supporters Trust) nemohli pozerať. V roku 2013 získali vlastníctvo nad ich „srdcovkou“ a spravujú mužstvo doteraz. Portsmouth sa tak stal najväčším klubom v Anglicku, ktorého majiteľmi sú vlastní fanúšikovia.
Ako môžeme vidieť na tomto príklade, kým sú peniaze, všetko sa dá. No tie nie sú naveky, ale láska k milovanému klubu áno.