Raul González Blanco sa narodil 27.6.1977 v Madride. Ako 13 ročného ho otec zapísal do akadémie Atletica Madrid. Hneď v sezóne jeho príchodu sa Atletico tešilo z úspechu svojich dorastencov na majstrovstvách Španielska. Zvíťazili v rovnaký deň ako prvé mužstvo. Atletico získalo Copa del Rey na úkor Realu. Tréneri Raúla postavili na ľavú stranu zálohy, tam vraj mal najväčšiu perspektívu. Hoci mal góly skôr pripravovať dva roky po sebe bol najlepším strelcom mužstva. Príliš nápadné výsledky, aby to ofenzívneho záložníka nezaviedlo vyššie. V dorasteneckom áčku sa história zopakovala, tento raz získal titul s novými skúsenejšími spoluhráčmi. Atletico malo silný dorast, s viacerými hráčmi to vyzeralo veľmi sľubne, no pre rovnováhu v tomto vesmíre prebytok talentov vyvažovali chýbajúce financie. "Sľubovali mi 8-tisíc a tiež mi mali hradiť výdavky na štúdium. Nikdy to neurobili,“ posťažoval si Raúl, ktorý po svojom odchode k mládeži Realu inkasoval 10-tisíc. Prezident Rojiblancos Jesus Gil dlho uvažoval, kde ušetriť, jeho rozhodnutie pobúrilo mnohých. Zrušil mládežnícke kategórie napriek odporu zvyšku vedenia. Jesus Gil sa nepochopitelne rozhodol po výrazných úspechoch jeho mladých, no tak či onak Raúl a veľa ďalších skvelých mladíkov ostalo bez klubu.

„Pán Boh dáva, Pán Boh berie," pomyslel si so smútkom Raúl, keď zrušili mládežnícke tímy v Atleticu. Jeho otec to musel prekusnúť, no pre blaho syna ho prihlásil do akadémie najväčšieho rivala. V Reale v sezóne 1991/92 nastrieľal 71 gólov v 33 zápasoch. Tieto skvelé gólové hody presvedčili trénerov na presunutie Raula zo zálohy na hrot útoku, a tiež ho presunuli do seniorského Céčka. Tam sa mu rovnako dobre darilo a všimol si toho aj Jorgem Valdano.

Prvá sezóna v A-tíme

Žiadny iný moment nebol preňho odvtedy taký dojímavý, ako ten, keď v piatok 28. októbra 1994 Raul svojim rodičom povedal, že ho v klube nominovali do kádra áčka na zápas na ihrisku Realu Zaragoza. Denník Marca vtedy nad článok umiestnil výrazný titul: „Dieťa na palube!“ Raul na ten deň spomína stále a častokrát len pre seba. Zaspomínal naň aj na jeho nesporne najdlhšej tlačovke bez otázok: „V ten piatok sme sedeli za stolom a môj otec nemohol jesť polievku, lebo sa mu lyžica v ruke tak veľmi triasla. Nič nie je také jedinečné, ako keď je rodina, keď sú tvoji rodičia, bratia veľmi šťastní a ty sa na nich môžeš pri tom pozerať.“ Do kádra áčka ho prvý raz nominovali pár dní predtým, ale na priateľské stretnutie v Karlsruhe. Raúl mal teraz príležitosť vrátiť im aj s úrokmi sklamanie, ktoré musel prežiť. O čo prišli Rojiblancos, keď zrušili nižšie kategórie sa ukázalo už v tú noc na Bernabéu. Raúl svojou aktivitou získal penaltu, asistoval Zamoranovi pri druhom góle a do tretice v 37. minúte sám skóroval.

Srdciar s číslom 7

Raul bol kľúčový hráč Realu Madrid pri výhre 6 titulov v rokoch 1998 do 2003. S Realom vyhral 3x ligu majstrov v rokoch 1998, 2000 a 2003. Raul rozhodol finále v roku 2000. Po roku 2003 bol veľmi kritizovaný médiami za svoje výkony. 28. Septembra 2005 proti gréckemu Olympiakosu Pireus sa stal prvým hráčom ktorý dokázal streliť 50 gólov ako prvý v histórii Ligy Majstrov. Prekonal Madridskú legendu Afreda di Stéfana.

Aragones o Raúlovi: "Nikdy nič nedosiahol"

V roku 2008 keď španielsko išlo na prípravný zápas do Dánska tak sa Raul Gonzáles nezmestil do kádra aj keď bol vtedy zranený David Villa. Aragones ho vytrvalo ignoroval celý rok. Aragones sa dostal do konfrontácie s fanúšikom, ktorý mu vyčítali, že Raúl chýba v kádri. Tréner reagoval vyhlásením, že Raúl nikdy nepriniesol do vlasti trofej z majstrovstiev sveta alebo Európy, čím len pokračoval v rétorike zo svojho komentára pre oficiálnu internetovú stránku Španielskej futbalovej federácie. „Na hráča s jeho talentom dostával až príliš veľa príležitostí,“ uviedol médiami kritizovaný Aragones, ktorý dal pred Raúlom v nominácii prednosť Raúlovi Tamudovi z Espaňolu Barcelona.

Úspechy:

Klubové

- 6× víťaz španielskej ligy (1994/95, 1996/97, 2000/01, 2002/03, 2006/07, 2007/08)

- 3× víťaz španielskeho Superpohára (1997, 2001, 2003)

- 3× víťaz Ligy majstrov (1997/98, 1999/00, 2001/02)

- 1× víťaz európskeho superpohára (2002)

- 2× víťaz Interkontinentálneho pohára (1998, 2002)

Individuálne

- 3× najlepší útočník podľa UEFA (1999, 2000, 2002)

- 2× najlepší strelec španielskej ligy (1999, 2001)

- 2× najlepší strelec Ligy majstrov (2000, 2001)

- 2× Bronzová kopačka (1999, 2001)

- 1× FIFA World Player (3. místo): 2001

- najlepší strelec španielskej reprezentácie všetkých čias

- španielsky športovec roku (2007)