1. Paul Gascoigne

Slávny „Gazza“, ako bol niekedy prezývaný Paul Gascoigne má od ukončenia kariéry v roku 2005 veľké problémy s alkoholom. Kedysi nezastaviteľný futbalista rieši týmto spôsobom svoje duševné problémy. Bol to jeden z najtalentovanejších (anglických) futbalistov vôbec, no neudivoval len svojim futbalovým umením, ale taktiež svojim výstredným správaním a závislosťami. Prejedanie sa, hazardné hry, drogy, ale hlavne alkohol, to bolo to, čo okrem futbalu bývalý anglický reprezentant miloval. Absolvoval aj protialkoholické liečenie, no zrejme neúspešne. Nedávno opäť úradoval jeho „starý démon“ alkohol a musel byť prevezený do nemocnice. Dôvodom tohto správania bol príkaz na vysťahovanie od správcu bytu, v ktorom Gascoigne býval, kvôli sťažnostiam susedov. Tento fakt „Gazza“ psychicky neuniesol a zrútil sa. Smutný koniec vynikajúceho futbalistu, ktorý svojou hrou udivoval celý svet.

2. George Best

„V roku 1969 som prestal so ženami i s pitím a bolo to najhorších 20 minút môjho života.“ Aj toto bol slávny britský futbalista George Best. Bývalé práve krídlo Manchestru United bolo obdarované okrem veľkej dávky talentu aj láskou k alkoholu, ženám a životu ako rocková hviezda. A podľa jeho výrokov môžeme usúdiť, že sa tým vôbec netajil. Best si jednoducho užíval život na výslní, ktorý mu to však nakoniec zrátal. Víťaz Pohára európskych majstrov (súčasná Liga majstrov) a držiteľ Zlatej lopty nemal žiaden problém vynechať tréning, len aby sa mohol ísť ostrihať do Španielska, či letieť do pubov a barov v Londýne po tom ako mu manažér Matt Busby zakázal navštevovať tie v Manchestri. V roku 2002 podstúpil transplantáciu pečene, ale piť neprestal. Jeho bujarý život sa mu v roku 2005 stal nakoniec osudným, keď zomrel na niekoľko vnútorných infekcií.

3. Diego Maradona

Pravdepodobne najlepší futbalista všetkých čias udivoval nie len na trávniku, ale aj vo svojom súkromí. Jeho kokaínová aféra obletela celý svet, no „božský“ Diego vo svojej autobiografii priznal, že tvrdá droga nebola jedinou jeho závislosťou. Podľa jeho slov, ak by každý večer nevypil fľašu whiskey, mohol byť na trávniku ešte omnoho lepší. No aj napriek tomu dotiahol Neapol k dvom triumfom v talianskej lige a Pohári Uefa. Avšak jeho najväčší úspech prišiel až v roku 1986 na Majstrovstvách sveta v Mexiku, kde dostal Argentínu aj svojou „božskou rukou“ do finále k zisku svetového šampióna.

4. Garrincha

V rodnej Brazílii je Manuel Francisco dos Santos považovaný za legendu a pre mnohých najlepšieho futbalistu vôbec, dokonca lepšieho ako Pelé. Garrincha vyhral v rokoch 1958 a 1962 majstrovstvá sveta, no okrem futbalu sa jeho život točil ešte okolo alkoholu a žien. Jeho životný štýl mal na svedomí niekoľko dopravných nehôd, zanechal po sebe, pokiaľ je známe, 14 detí a nakoniec v roku 1983 zomrel počas alkoholovej kómy na zlyhanie pečene. Aj napriek tomu je v krajine samby, kávy a futbalu obdivovaný a milovaný miliónmi ľudí.

5. Adriano

Mal všetko čo má mať moderný útočník, rýchlosť, techniku a enormnú silu. Tento Brazílčan bol od svojho príchodu do Talianska senzáciou v Sérii A, či reprezentácii. V drese kanárikov strelil 31 gólov v 51 zápasoch. Bol predurčený nasledovať kroky Romária alebo Ronalda a stať sa brazílskou legendou. No futbal nebol jeho jedinou vášňou. Často nedodržiaval životosprávu, pil a vymetal nočné kluby, čo ho nakoniec stálo dobre rozbehnutú futbalovú kariéru. Momentálne hrá za klub Atlético Paranaense vo svojej rodnej Brazílii.

6. Tony Adams

Dlhé roky vynikajúci obranca a opora defenzívy pre oba z jeho milovaných mužstiev, londýnsky Arsenal a reprezentačný tím Albionu. V poradí tretí futbalista z Britských ostrovov v našom zozname, Tony Adams, bol počas jeho kariéry označený za alkoholika. V polovici 80. rokov bol zapletený do mnohých barových bitiek a iných incidentov spojených s pitím. V roku 1990 bol na štyri mesiace odsúdený za jazdu pod vplyvom alkoholu. O šesť rokov neskôr chcel svoj život zmeniť a začal proti alkoholizmu bojovať. V tejto ceste mu pomohlo napísanie autobiografie, v ktorej čitateľom prezrádza svoju závislosť a hlavne jej prekonanie. Jeho kniha Závislý sa stala svetovým bestsellerom.

7. Roman Shirokov

Možno Roman Shirkov nie je najväčším alkoholikom v ruskom futbale, no bez pochyby je najznámejším. Bývalá hviezda Zenitu Petrohrad hráva momentálne v CSKA, no vystriedal už desiatku klubov, kde mnohokrát nenašli pochopenie pre jeho holdovanie alkoholu. Dostal šancu aj v ruskej reprezentácii, kde v 30 zápasoch zaznamenal 10 gólov.

8. Ladislav Kubala

Rodák z Maďarska zo slávnej generácie Ferenca Puskása, ktorý nikdy nehral za svoju rodnú krajinu. Aj toto je Ladislav Kubala, ktorý po presťahovaní na Slovensko prijal pozvánku práve do Česko-slovenskej reprezentácie. Po návrate do Maďarska bol Kubala odsúdený za vlastizradu. Hneď po prepustení v roku 1950 sa presťahoval do Španielska. Práve tu nastala kuriózna situácia, ktorá zmarila jeho prestup do Realu Madrid. Po pristáti na letisku, kde sa mal stretnúť s predstaviteľmi „Bieleho baletu“ ho odchytili funkcionári rivala z Barcelony skôr, než tí z Madridu. Možno si kladiete otázku, či to Kubalovi nepripadalo čudné. Ten bol však úplne opitý a mal skreslenú predstavu o tom, že vlakom mieri do hlavného mesta Španielska. Na druhý deň ráno sa dozvedel, v konečnom dôsledku zrejme príjemné, prekvapenie keď zistil, že sa upísal mužstvu z Katalánska. V nasledujúcich 11 sezónach vyrástol v legendu či už v Barcelone alebo španielskom národnom mužstve. V oboch prípadoch do bolo kvôli jeho genialite na ihrisku a pitiu alkoholu mimo neho.

9. Adrian Mutu

Príbeh tohto balkánskeho futbalistu obsahuje mnoho pádov a vzostupov, ktoré nespôsobil alkohol, ale iná návyková látka. Už v rodnom Rumunsku udivoval fanúšikov svojim futbalovým majstrovstvom a ponuky z renomovaných klubov stále pribúdali. Po príchode do Interu Miláno však jeho hviezda trocha zhasla, no hosťovanie v Hellas Verona bolo pre neho to pravé „orechové“. Následne po dobrých výkonoch prestúpil do Parmy a neskôr hrával aj za Chelsea či Juventus. Mutu bol však rebel, ktorý urobil niekoľko prešľapov. Ten najväčší prišiel v roku 2004, keď neprešiel dopingovým testom a dostal dištanc na sedem mesiacov, navyše ho jeho vtedajší zamestnávateľ, Chelsea, vyhodila. Zaujímavé bolo to, že neužíval žiadne podporné látky, našli mu v tele stopy kokaínu. Po tomto prešľape zamieril naspäť do Talianska, kde sa cez Juventus dostal až do Fiorentiny a jeho kariéra nabrala znova správny smer. Momentálne hráva v rodnom Rumunsku.