Krčma nad médiá

Divín – malá dedinka kráľovské mestečko na strednom Slovensku - malo v nedeľu sviatok. Začala sa nová sezóna IV. futbalovej ligy. A nielen to. Keby vyhrali, rovnalo by sa to vraj rovno zázraku. Aspoň to tvrdili ľudia v miestnej krčme na námestí.

V nižších ligách sa totiž o kuchyni mužstva viac dozviete v krčme, než v hocijakých médiách. Vravelo sa o chalanoch, čo odišli pracovať do Švajčiarska, že na tréningoch cez týždeň boli dvaja hráči a že obrana je oproti minulej sezóne absolútne rozpadnutá.

Čaba? Neblázni!

A mali pravdu. Ligový nováčik FK Slovenské Ďarmoty bol od začiatku futbalovejším mužstvom. Najprv štadión prepadla silná búrka, kvôli ktorej ušli z trávnika rozhodcovia, usporiadatelia i hráči Divína. Len 16 futbalistov hostí sa spolu tlačilo na malej striedačke.

Krátko pred štvrť na päť nastúpili hráči pred divákov, chrbtom ku krásnej dúhe a kým rozhodca neodpískal, ešte to bolo celkom vyrovnané. Divín však rozohral a trvalo zhruba tridsať sekúnd, kým vyberal loptu prvý raz zo svojej siete. Zhruba, pretože svetelnú tabulu síce niekto zapol, no po celý zápas ju nik neobsluhoval.

Šance pribúdali, góly tiež. Svoje si od domácich divákov zlízol hlavne domáci hráč s číslom 16 Igor Čaba. Tréner sa vraj zbláznil, že ho dal na ihrisko. Svojou pozičnou hrou si pravý obranca Divína získal veľa priateľov u hostí, no veľa nepriateľov u fanúšikov Slovana. Keď v 45. minúte skórovali hostia po štvrtýkrát, pokúsil sa dostať najlepšieho hráča hostí – Laca Pixiadesa, rýchlého útočníka s číslom 15 – do nemocnice. Podarilo sa, na druhý polčas už nenastúpil ani jeden – Pixiades bol striedaný, Čaba vylúčený.

Tlačová konferencia pri odchode do šatní

V nižších súťažiach sa tlačové konferencie veľmi nerobia. Žiadna tlač na ne nechodí. Namiesto klišé otázok od novinárov však musí tréner pri odchode do šatne odpovedať na nepríjemné otázky domácich fanúšikov. A to už v polčase. Hráčov oslovovali krstným menom alebo (zväčša) nadávkou, pre neznalých pomerov bolo teda ťažké sa v debate orientovať.

Kým hráči neboli na trávniku, emócie sa preniesli na tribúnu. Fanúšikovské gro oboch táborov s priemerným vekom nad 50 rokov sa hádalo, o čom sa dalo. Nebili sa, veď sú už veľkí. Len Slovenské Ďarmoty boli premenované na maďarské a postupne klesli aj vulgarizmy z nepublikovateľných výrazov na „ty bazmek jeden!“.

Fanúšikov upokojila cez prestávku tombola. Žiaľ, výmena názorov na tribúne značne prehlušila hlásateľa, takže nevieme, čo sa vlastne vyhrávalo. Ceny rozdával Laco, so zlomenou kľúčnou kosťou síce nemal ako potriasť rukou víťazovi, ale svoju úlohu zvládol. Keď holohlavý fanúšik domácich vyhral víno a klobúk, bolo už na tribúne veselšie. „Laco, nedávaj mu všetko, veď tu len vykrikuje!“ – volali ostatní.

Miesto nováčikovskej dane splnený sen

Druhý polčas sa už len dohrával. Aj keď domáca desiatka Pavel Štengl – mimochodom najkvalitnejší hráč na ihrisku vôbec – ešte niečo skúšal, hostia zápas v pohode dohrali. Po piatom góle hodil Mirec, náhradný domáci brankár, rukavice na plot so slovami „Čo my chceme? Čo my chceme?“ O pätnásť minút si ich opäť nasadil, po faule na brankára hostí sa musel ísť rozcvičovať. Lekár však domácu jednotku ľahko postavil na nohy. „Žeby bol len smädný?“ – pýtali sa diváci.

Hostia uzavreli gólový poltucet v 64. minúte, potom si už len posúvali loptu. Posledné taktické pokyny vyslal kapitánovi hostí v poslednej päťminútovke spoluhráč: „Marian, kľúče od Fabie máš potom u mňa!“ Pochopil.

Prítomní diváci čakali na koniec. Keďže svetelná tabula sa nerozbehla, nevedeli, koľko sa ešte bude hrať. „Predlžovali či hráme do desať?“ – pýtal sa fanúšik asi dve minúty pred tým, ako rozhodca Martin Adamec tri razy fúkol do píšťalky.

Po zápase sme sa čo-to popýtali kapitána hostí, pravého obrancu Mariana Varholáka, ktorý postavou náramne pripomínal obrancu Trenčína Petra Čögleya. Čakal si takýto výsledok? Len vypúlil oči. „Ani v najkrajšom sne,“ povedal. Ďalej ešte prezradil, že trénujú desiati a trikrát do týždňa. Domáci fanúšikovia len uznanlivo pokývali hlavou.

Na druhý deň úsmev

Nebolo čo analyzovať. V Šlapke, krčme pri štadióne, sa pri pivku rozoberal zápas iba chvíľu. A na druhý deň po prečítaní si výsledkov v novinách prišlo vykúpenie. Nie sú na poslednom mieste sami! „Počul si? Aj Kováčová dostala šestku v Poltári!“ – usmievali sa Divínčania. Tak dúfajme, že futbal v slovenských dedinkách bude aj naďalej prinášať úsmev za každej situácie.