Nenápadný, no pritom extrémne dôležitý pre svoj klub. Presne taký je chorvátsky futbalista Luka Modrič. Narodil sa ako najstaršie dieťa rodičov Stipeho a Radojky, 9. septembra 1985 v Zadare a vyrastal v neďalekej obci Zaton Obrovački. Jeho detstvo sa odohrávalo počas chorvátskej vojny za nezávislosť. Jedného dňa sa jeho starý otec vybral pásť dobytok, prekročil zónu, ktorú nemal a domov sa už nikdy nevrátil. Prekvapila ho jednotka juhoslovanskej armády. Rodina bola nútená odísť a musela bývať v hoteli v Zadare. Dlhé chvíle si krátil tým, že si kopal loptu na hotelovom parkovisku.

Upútal pozornosť vedenia NK Zadar, a tak sa v roku 1996 dostal do prípravky chorvátskeho klubu. "Na svoj vek bol veľmi malý a chudý, ale videli sme, že má v sebe niečo špeciálne," prezradil prezident klubu Josip Bajlo. Toto obdobie bolo pre všetkých veľmi náročné, futbalom prestával malý Luka myslieť na vojnu zúriacu okolo neho. "Z okolitých kopcov bolo počuť granáty, niektoré z nich dopadli aj na futbalové ihriská. Vždy sme museli utiecť do úkrytov. Futbal bol pre nás útekom z reality," prezradil pred rokmi jeden z prvých Modričovych trénerov Tomislav Bašič.

Ako malý bol Luka veľkým fanúšikom Hajduku Split. Tam ho ale odmietli, pretože to vraj vo futbale nikam nedotiahne. Modrič bol zdrvený a s futbalom chcel skončiť. Napokon šiel ako šestnásťročný na skúšku do Dinama Záhreb, ktorú mu vybavil Bašič a upísal sa najväčšiemu rivalovi milovaného Hajduku. Najprv ho poslali na hosťovania do bosnianskeho Zrinskij Mostar a do Interu Zaprešič. V roku 2005 podpísal s Dinamom kontrakt na desať rokov a s klubom sa stal trikrát chorvátskym majstrom.

V marci 2006 debutoval v najcennejšom drese, keď v Bazileji nastúpil na prípravný zápas Chorvátska proti Argentíne. O rok neskôr sa predstavil aj proti slovenskej reprezentácii a jednému z členov realizačného tímu sa nesmierne zapáčil. Tým členom bol Pavel Vrba, vtedajší kouč MŠK Žilina. "Šošoni" v tom čase kraľovali slovenskému futbalu a Modrič by bol ideálnou posilou to tímu. Prestup však zlyhal na finančných podmienkach Dinama, ktoré si Žilinčania jednoducho nemohli dovoliť. V nasledujúcej sezóne sa cena šikovného stredopoliara strojnásobila a záujem hlásili najväčšie európske veľkokluby.

V apríli 2008 súhlasil Modrič s prestupom do londýnskeho Tottenhamu a Dinamo za neho zinkasovalo 18 miliónov eur. Pre "kohútov" išlo o nový prestupový rekord, prekonal aj nákup Darrena Benta. Modriča trápili zdravotné problémy, médiá aj Arséne Wenger ho označili za príliš krehkého pre ostrovný futbal. Z pozície krídla sa vypracoval na post stredného záložníka, kde naplno prejavil svoj potenciál a zaradil sa medzi najlepších futbalistov na tejto pozícii. O Chorváta sa začala zaujímať Chelsea, no vedenie Tottenhamu ho nepredalo, nechcelo totiž posilniť veľkého konkurenta.

V auguste 2012 prišla ponuka z Realu Madrid a na tú už Spurs prikývli. Do metropoly Španielska sa sťahoval za 30 miliónov libier a podpísal päťročný kontrakt. O dva dni neskôr absolvoval veľký debut proti FC Barcelona v odvete španielskeho Superpohára, keď v 83. minúte vystriedal Mesuta Özila. Real zápas vyhral a Modrič tak získal prvú trofej len 36 hodín po prestupe.

Na začiatku bol v tieni veľkých hviezd, no dnes patrí k najdôležitejším článkom tímu. Nepotrebuje pozornosť a slávu, velikánom sa stáva vďaka svojim výkonom.