Juventus Turín

Prípad turínskeho veľkoklubu je všeobecne známy. Nejde o regulárny zostup, ale o nútené opustenie Serie A v dôsledku ovplyvňovania zápasov. Juventusu boli odobraté tituly pre víťaza talianskej ligy z rokov 2005 a 2006. Mnoho hviezdnych hráčov sa rozhodlo, že v Serii B hrať nebudú, a tak klub opustili. Jednalo sa napríklad o Thurama, Zlatana Ibrahimoviča, alebo tiež hviezdneho talianskeho reprezentanta Fabia Cannavara. Na druhej strane však v tíme boli aj hráči, ktorí na odchod nemysleli. Ich cieľ bol úplne jasný - dostať „Starú dámu” opäť do Serie A. Hlavným ťahúňom bol kapitán Del Piero. Po jeho boku potom zostali aj Buffon, Trezeguet či Pavel Nedvěd. Prázdne miesta zaplnili mladíci na čele so Sebastianom Giovincom a Claudiom Marchisiom. Hneď v sezóne 2006/2007 Juventus druhú ligu vyhral a opäť sa vrátil medzi taliansku elitu.

Herfølge Boldklub

Herfølge Boldklub alebo tiež skrátene Herfølge BK bol korunovaným dánskym futbalovým majstrom len raz v celej svojej histórii. To sa písala sezóna 1999/2000. Dánska Superliga má iba dvanásť tímov, a tak sa hrá systémom troch vzájomných zápasov. Z celkových 33 zápasov dokázal Herfølge vyhrať šestnásťkrát, osemkrát remizoval a deväťkrát prehral. Druhé Brøndby porazili iba o dva body. Veľmi zaujímavé bolo hlavne to, že dvaja najlepší strelci klubu dali iba desať gólov a delili sa tak až o ôsme miesto streleckej tabuľky.

Nasledujúcá sezóna však bola úplne hrozivá. Tím vyhral len sedemkrát a mal druhú najhoršiu obranu v lige. Úsmevné je, že najlepší strelec klubu dal tentokrát trinásť gólov, čo je viac ako v sezóne, keď dokázali získať titul.

FC Norimberg

Ak sa pozrieme do histórie norimbergského futbalového tímu, zistíme, že celkom dvakrát dosiahli na titul nemeckého šampióna. V sezóne 1967/1968 sa im darilo skvele. Tím gólovo ťahal Franz Brungs, ktorý nastrieľal 25 gólov, a Heinz Strehle, ktorému sa podarilo presadiť celkom osemnásťkrát. V ďalšej sezóne sa manažér Max Merkel rozhodol stavať na mladíkoch a do tímu pridal trinásť juniorov. To sa však neskôr ukázalo ako najhoršie možné riešenie. Tímu sa absolútne nedarilo a Merkel bol neskôr v marci vyhodený. Nový manažér Kuno Klotzer nedokázal opätovne naštartovať formu z minulej sezóny a Norimberg tak nakoniec zostúpil. Bývalý hráč Horst Leupold sa neskôr vyjadril takto: „Nechápal som, prečo prišlo toľko nových hráčov po tom, čo sme vyhrali titul.”

Manchester City

Svoj vôbec prvý titul získal „modrý” manchesterský tím v sezóne 1936/1937. Toto víťazstvo ešte osladil aj fakt, že ich mestský rival - Manchester United - v rovnakej sezóne vypadol do nižšej súťaže.

Z celkových 42 zápasov prehrali sedemkrát a na druhý Charlton mal po pposlednom zápase náskok iba troch bodov. Domáca štatistika oboch tímov bola úplne zhodná, o zisku titulu tak rozhodla iba jediná výhra navyše na ihrisku súpera.

Ďalšia sezóna však nebola taká ružová. Veľmi slabá obrana a celkovo aj zlá forma tímu znamenala dvadsať prehier. Citizens skončili predposledný a to len vďaka tomu, že West Bronwich Albion mal horšie skóre. Veľmi zaujímavé je však to, že s 80 vstrelenými gólmi boli v ofenzíve hráči Manchestru City najlepší v celej lige. Ani to však nestačilo na to, aby sa aspoň zachránili.

AC Milan

V sezóne 1978/1979 sa Perugia stala prvým tímom, ktorý dokázal prejsť celú sezónou bez porážky. Na svojom konte však taliansky klub mal spolu 19 remíz, čo znamenalo, že v konečnom dôsledku Perugiu preskočilo o tri body milánske AC (za výhru boli vtedy len dva body, pozn. redakcie).

V ďalšej sezóne Miláno titul neobhájilo, ten získal Juventus. AC síce skončilo tretie, stávkový škandál však zapríčinil ich zostup do Serie B. Do tohto škandálu bolo namočené viacero tímov - Neapol, Lazio, Perugia, Bologna a Avellino. U väčšiny z nich došlo iba k bodovým odpočtom, Lazio a AC Miláno však putovali do nižšej ligy. Rovnako ako Juventus Turín sa aj AC Miláno dokázalo vrátiť do Serie A ihneď v prvej sezóne.