Ťažko sa mu rozpráva, nevyzlečie si sám vetrovku, hrnček musí držať obidvoma rukami. Slovenskému futbalistovi kvôli chorobe odumierajú svaly, jeho mozog a srdce sa však nezdávajú a urputne bojujú. "Veľa vecí už sám neurobím. Veľmi mi pomáha Martina (manželka) a kamaráti," hovorí slovenský obranca Viktorie Plzeň. "V podstate som odkázaný na pomoc druhých," dodáva.

Ešte pred časom Slovák s neľahkým životným osudom na verejnosti príliš hovoriť nechcel, teraz však sám chce pomáhať iným. "Ide mi o to upozorniť na túto chorobu, aby sa dostalo pomoci aj iným pacientom," vysvetľuje, čo ho prinútilo zmeniť prvotný postoj. "Ja mám to šťastie, že mám rodinu a priateľov, ale niekto ho možno nemá." Aj pri prezentácii aukcie kopačiek, ktorú rozbehli jeho kamaráti zo Spolku 28 na jeho podporu (www.spolek28.cz), sedí pred novinármi a rozpráva o chorobe a svojich pocitoch pri boji so zákerným ochorením, na ktoré zatiaľ neexistuje žiadny liek.

"Robím veľa vecí, aby sa to nejako zastavilo. Bez toho by to nešlo," nestráca odhodlanie Čišo, ktorý stále sleduje vývoj v bádaní o ALS a verí, že raz sa na zákernú chorobu nájde nejaká liečba. "Ako pacienti nemáme niečo, o čo by sme sa mohli oprieť. Niečo, o čom by sa dalo povedať, áno, to nám pomáha. Ale dúfame a veríme, aspoň ja za seba, že čo najskôr niečo príde. To nám pomáha prežiť ďalšie pekné dni. Je tam stále nejaká nádej."